V lyžiarskej oblasti žije iba 300 ľudí, no vtedy ich politické a ekonomické špičky planéty sužovanej vojnou prevýšili viac ako dvojnásobne. Dnes uplynie presne 65 rokov, odkedy sa skončila finančná a menová konferencia OSN, ktorá založila Medzinárodný menový fond, Svetovú banku aj Všeobecnú dohodu o clách a obchode.
„Zdravie hospodárstva každej krajiny zaujíma ich susedov, blízkych i ďalekých,“ povedal americký prezident Franklin Delano Roosevelt, keď otváral konferenciu v malej dedinke Bretton Woods. V dedinke, ktorá zmenila tvár svetového finančníctva.
Československo bolo pri tom
Základy nového finančného poriadku položili štáty protifašistickej koalície a nechýbalo medzi nimi ani Československo. Kľúčové zmluvy podpísala delegácia na čele s Ladislavom Fierabendom, ministrom financií exilovej vlády. A bolo nás na konferencii aj počuť.
Problémom na rokovaniach bola napríklad Banka pre medzinárodné platby. Československo ju obvinilo, že prepierala zlato, ktoré nacisti ukradli z okupovaných krajín, po invázii aj z ČSR. Nemci so zbraňou v ruke údajne českých predstaviteľov prinútili, aby previedli aktíva do ríše.
Nebyť Spojených štátov, zrejme by iniciatíva okamžite stroskotala – najmä pre opozíciu Británie a banky Chase. Vtedajší americký minister financií Henry Morgenthau a prezident Roosevelt volali po zatvorení banky. Nakoniec schválili aj rozhodnutie, že inštitúcia sa zruší čo najskôr. Britom sa však podarilo zdržiavať jej zrušenie niekoľko mesiacov. Lepšia klíma totiž pre tento zámer nastala po smrti prezidenta Roosevelta a nakoniec tak dosiahli svoje: banka existuje dodnes.
Svetový menový systém
V iných oblastiach – pri vytváraní nového finančného systému, ktorého mnohé atribúty, a najmä inštitúcie existujú dodnes – už takí úspešní neboli. Spojeným štátom sa podarilo presadiť vytvorenie medzinárodného menového systému. Svetoví lídri chceli v prvom rade zabrániť, aby sa opakoval scenár Veľkej hospodárskej krízy.
Zúčastnené krajiny podporovali kapitalizmus, ale aj reguláciu menového trhu, ktorý bol kľúčom k prosperujúcemu medzinárodnému obchodu a k ekonomickej stabilite. Aj liberálny hospodársky systém si vyžadoval zásahy vlády. Pilierom nového hospodárskeho systému, slobodného obchodu či západného politicko-ekonomického poriadku bol práve Washington, a tak bolo prirodzené, že sa stal aj lídrom nového hnutia.
Nová sústava sa opierala o menové kurzy, ktoré boli pevné a fixované na americký dolár. Ich fluktuácia mohla byť minimálna, výraznú zmenu kurzu musel odobriť MMF. Dolár bol viazaný na zlato a vďaka garancii americkej vlády sa prostredníctvom dolára mohli svetové meny tiež vymeniť za zlato. Jedna trójska unca pritom predstavovala 35 dolárov.
Povojnová československá koruna mala kurz 50 korún za dolár. Americký dolár sa teda stal svetovou rezervnou menou.
Založenie MMF
Okrem MMF a Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (súčasť Svetovej banky) sa na konferencii uvažovalo aj o založení Medzinárodnej obchodnej organizácie. Jej vytvorenie nakoniec stroskotalo v americkom Senáte. V roku 1995 však práve Svetová obchodná organizácia WTO nahradila GATT – a ten tiež vzišiel z Bretton Woodsu.
Hoci systém postavil vojnou zničenú Európu na nohy a stabilizoval meny, na starom kontinente, ale aj v Japonsku rástla nespokojnosť. Americká ekonomika upadala – najmä pre vietnamskú vojnu a zvyšovanie daní, čím klesalo aj pokrytie zlatom. Vo februári roku 1973 preto bretton-woodsky menový systém zavreli a v marci toho istého roku nastúpila opäť éra plávajúcich kurzov. Dolár si však status svetovej rezervnej meny ponechal dodnes.
Odpoveď Washingtonu na ekonomický pokles, ktorý vyústil do pádu systému, bola podobná ako v dnešnej kríze: tlačenie nových a nových dolárov. Možno práve preto sa hovorí o novom Bretton Woodse ako o východisku aj pre dnešné problémy.
„Musíme od základov zmeniť náš finančný systém ako v Bretton Woodse,“ povedal pred rokom francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Podobne hovoril aj britský premiér Gordon Brown. Pred 65 rokmi sa svet rozhodol pre veľkú finančnú reformu a zdá sa, že jej odkaz je stále veľmi živý.
