Český skladateľ Vítězslav Novák bol vedúcou osobnosťou českej hudby a predstaviteľom moderných hudobných smerov na začiatku 20. storočia. Pokračoval však aj v pedagogickej činnosti svojho učiteľa A. Dvořáka a vychoval viac ako 40 českých i slovenských skladateľov. 18. júla uplynulo 60 rokov od jeho smrti.
Vítězslav Novák
Narodil sa 5. decembra 1870.
Písal opery, orchestrálne diela, balety, ale aj tvorbu pre klavír.
Zomrel 18. júla 1949.
Novák sa narodil 5. decembra 1870 v Kamenici nad Lipou, kde jeho otec pôsobil ako lekár. Zomrel však predčasne, keď mal Vítězslav iba jedenásť rokov. Matka s troma deťmi sa presťahovala do Jindřichovho Hradca.
Budúci skladateľ sa spočiatku nevenoval hudbe, a hoci svoje prvé skladby skomponoval už na gymnáziu, rozhodol sa pre právo.
Dvořákov obľúbenec Počas štúdia práva však prestúpil na pražské konzervatórium, kde u Jiránka študoval klavír a skladbu u Antonína Dvořáka. Svojrázneho nového študenta si Dvořák obľúbil, a keďže Novák býval neďaleko jeho bytu, dovolil mu, aby ho odprevádzal cestou z konzervatória domov.
Pre neskúseného študenta to bolo veľké vyznamenanie, pretože Dvořák v ňom poznal nielen nadaného, ale i tvrdohlavého žiaka, ktorý svojimi názormi dokázal oponovať aj svojmu učiteľovi.
Už počas štúdia u Dvořáka Novák skomponoval dve skladby: husľovú sonátu d mol a koncertnú ouvertúru Korzár podľa Byronovej básne. Husľovou sonátou úspešne absolvoval Dvořákovu kompozičnú školu.
Láska k folklóru V prvých vývojových fázach na Nováka silne zapôsobilo nielen dielo A. Dvořáka, ale aj Liszta, Čajkovského, Brahmsa či Griega. Na prelome storočia obohatil svoje hudobné myslenie i o prvky hudobného impresionizmu.
Rozhodujúcim podnetom k vyhraneniu osobného hudobného štýlu sa stal pobyt na českomoravskej vysočine. Vtedy 26ročný Novák strávil leto vo valašskom mestečku na hraniciach Slovenska, vo Veľkých Karloviciach.
Odtiaľ podnikal denné vychádzky do širokého beskydského kraja i na Slovensko. Toto „pôvabné letovisko“ - ako ho nazýval a zvlášť valašskí ľudia, ich príbehy, beskydská príroda a ľudové piesne či živá hudba výrazne zapôsobili na jeho hudobné cítenie. V mladom umelcovi sa zrodila láska pre slovácky i slovenský folklór. Tak vznikla i Slovácka suita.
Príroda a jazyky Vítězslav Novák mal neobyčajne rád aj prírodu, ktorá ho pri mnohých skladbách inšpirovala. Obľúbil si najmä Vysoké Tatry a tatranskú prírodu zhudobnil v impresionisticky ladenej symfonickej básni V Tatrách.
Precestoval však mnohé krajiny Európy vrátane Ruska. Údajne hovoril plynulo viacerými jazykmi, spomína sa nemčina, angličtina, francúzština či španielčina. Novák sa ako štyridsiatnik oženil so svojou žiačkou. K umeniu mal blízko aj jeho syn, ktorý sa napokon stal maliarom. V tom čase ho už považovali za veľkého a váženého skladateľa, uvedenie každého jeho dielo sa považovalo za udalosť. A to nielen v odbornej obci.
Počas druhej svetovej vojny sa uchýlil do Skutče, českého mesta v Pardubickom kraji. Rozhodol sa tam napísať spomienky na svoj život a tvorbu. Zomrel 18. júla 1949.
