Marlon Brando
Narodil sa 3. 4. 1924 v Omahe v Nebraske.
Volali ho Bud.
Oscara získal dva razy.
Zomrel 1. 7. 2004 v Los Angeles.
Marlon Brando prežil neradostné detstvo s rodičmi alkoholikmi. Malo však aj kladnú stránku: keď chcel na seba upriamiť ich pozornosť, musel sa snažiť. Tam azda boli prvé kroky nádejného herca.
Po rozvode sa o svoje deti starala mama Dorothy, vraj príjemná a talentovaná žena. Marlon začal najskôr chodiť na vojenskú akadémiu v Minnesote, no odtiaľ ho pre rebéliu vypoklonkovali. Uvažoval o povolaní kazateľa, ale podarilo sa mu založiť hudobnú skupinu. Presťahoval sa za sestrami do New Yorku a chodil do niekoľkých hereckých škôl.
V jednej z nich učila aj známa Stella Adler, ktorá bola presvedčená o jeho talente. Vyhlásila, že on sa ani nemusí učiť hrať - nič ľudské mu nie je cudzie. Následne začal navštevovať Actors studio, kde ho viedol Elia Kazan.
Prirýchla sláva Brando sa dostal na Broadway, kde stvárnil v hre Tennessee Williamsa Električka zvaná túžba postavu Stanleyho Kowalského. Tupého násilníka zahral s psychologickou presvedčivosťou a sugestivitou, ale aj s náznakom latentnej homosexuality.
Elia Kazan preniesol dielo aj na filmové plátno a Marlon Brando získal nomináciu na Oscara, prvú z ôsmich. Spolu nakrútili aj životopisný príbeh Viva Zapata! a sociálnu drámu V prístave, za ktorú získal prvého Oscara.
To už bola jeho štvrtá nominácia. Dovtedy ceremoniál bojkotoval, no sošku si prevzal osobne. V tom čase žiaril aj v kultovom filme Divoch a stal sa idolom mládeže: ako mladík, čo sa búri voči rodičovskej autorite a spoločenským konvenciám.
Motorka, džínsy, tričko a kožená bunda sa stali symbolmi rebelujúcich mladých ľudí. Z jeho imidžu vychádzal aj Elvis Presley.
Únik na Tahiti Brando sa stal vzorom aj pre hercov ako James Dean či Paul Newman. Dean však bol ešte väčší rebelant, no hlavnú úlohu vo filme Na východ od raja dostal, až keď ju Brando odmietol.
Marlon Brando už nechcel byť idol ani slávny, chvíľami dokonca ani herec. Kúpil si atol Tetiaroa na Tahiti a presťahoval sa tam. Naďalej zostal sexidolom, hoci sa netajil ani homosexualitou.
V tejto súvislosti sa spomínali mnohé mená, ale najčastejšie herec Wally Cox. Po jeho smrti opatroval 30 rokov jeho popol.
Brando bol ako herec nepredvídateľný. Okrem ťažkej povahy si občas vybavoval účty aj ručne. Často narazil na zlé scenáre, slabých spolupracovníkov, množili sa spory a prepadáky, ktoré mu škodili. Neprospeli mu ani tri manželstvá s exotickými kráskami a dovedna 11 detí.
K veľkému herectvu sa vrátil v roku 1966 postavou šerifa vo filme Štvanica. Začal sa aj politicky radikalizovať a pridali sa zdravotné problémy, najmä obezita. Paradoxne pribúdali dobré filmové ponuky - Ostrov v ohni či Grófka z Hongkongu so Sofiou Lorenovou.
Krstný otec Ďalší úspech prišiel s filmom Krstný otec F. F. Coppolu. Brilantne zahraný mafián don Vito Corleone mu vyniesol Oscara. Na prevzatie ocenenia však poslal herečku v indiánskom odeve, aby celému svetu oznámila, čo si Marlon Brando myslí o americkej genocíde Indiánov. Rovnako bol proti vojne vo Vietname.
Posledné roky ho však vyčerpávali choroby aj rodina. Syn Christian sa dostal do väzenia, keď zastrelil milenca svojej tehotnej sestry Cheyenne. Tá neskôr spáchala samovraždu.
Brando zostal až do konca života tajomný. Utiahol sa do svojho domu v L. A., pribral na 150 kilogramov, mal astmu a ťažko sa pohyboval. Vyhlásil: „Mal som všetko: sex, prácu aj alkohol. Ale nič z toho nemá zmysel.“
Autor: Zora Sirácka
