V päťdesiatych rokoch minulého storočia počúvali americkí poslucháči rôzne hudobné štýly od džezu, bluesu, country až po rokenrol a rock. Keď sa na scéne americkej popmusic objavil čierny nevidiaci muž s tmavými okuliarmi a podmanivým úsmevom, ktorý udieral do klávesov a kýval sa zo strany na stranu, jeho talent prekročil hranice žánrov. Ray Charles zomrel pred piatimi rokmi.
Ray Charles Robinson
Narodil sa 23. septembra 1930.
V roku 1960 nahral coververziu skladby Georgia on My Mind, neskôr hymnu Georgie.
Zomrel 10. júna 2004.
Ray Charles bol chudobný, „čierny“, nevidiaci a búral konvencie. V tridsiatke sa z neho stal milionár, počas boja za černošské práva sa priatelil s Martinom Lutherom Kingom, svetským gospelom rozpútal hnev v černošskej náboženskej komunite a neskôr založil nadáciu pre nepočujúcich.
Segregácia bola bežná Ray Charles Robinson sa narodil 23. septembra v roku 1930 v štáte Georgia, ktorá v roku 1979 na Rayovu počesť vyhlásila jeho verziu hitu Georgia On My Mind za štátnu hymnu.
Detstvo strávil v mestečku Greenvile na Floride, kde ako vo väčšine častí amerického Juhu platil zákon o rasovej segregácii. „Keď vyrastáte na Juhu v malom mestečku, nerozmýšľate veľmi o segregácii, je to spôsob života. Keď vyrastiete, vidíte, čo sa stalo,“ cituje BBC Charlesov komentár k apartheidu pri návšteve JAR v 80. rokoch.
Ray žil len s matkou samoživiteľkou a mladším bratom Georgeom, ktorý sa pred jeho očami ako štvorročný utopil v nádobe na bielizeň. „Najprv som si myslel, že je to súčasť hry, ale potom som pochopil, že sa vôbec nehýbe, že nereaguje,“ napísal vo svojej autobiografii.
K traume, ktorá sa mu počas života objavovala v halucináciách, pribudla ďalšia. Ako sedemročný, pravdepodobne na následky zeleného zákalu definitívne stratil zrak. „Pamätám si svoju matku, Boh žehnaj jej dušu, a farby, základné. Neviem, o čom dočerta hovoria. Ale pamätám si čierne, červené a biele veci. O bledozelenej si nie som istý, neviem, aké veci majú tú farbu,“ povedal neskôr v rozhovore pre CBC news.
Boogiewoogie V rytme boogiewoogie sa malý Ray s klávesmi zoznámil na kolenách miestneho klaviristu Wiley Pitmana už ako trojročný. V 160 míľ vzdialenej štátnej škola pre nevidiacich St. Augustine sa naučil čítať, písať a aranžovať hudbu v Braillovom písme. Hral na saxofóne, klarinete a trúbke. Mal 18 rokov, keď odcestoval do Seatlu, známeho afroamerickou džezovou scénou. Bol sirota, nemal peniaze ani priaznivé vyhliadky. „Mal ho, čokoľvek to je, Ray ho mal. A každý to vedel,“ povedal o jeho talente legendárny producent Quince Jones, s ktorým sa tu spriatelil.
V Seattli Charles založil svoju prvú kapelu „Mc Son Trio“, s ktorou hrával po nociach v kluboch pre černošské publikum a cez deň napríklad v tenisovom klube alebo v spolku washingtonskej univerzity pre belochov. Ako objav manažérov so Swing Time Records nahral v Los Angeles svoj prvý hit Confession Blues.
Gospel plný sexu Ray Charles sa stal úkazom v R&B, jeho melódie a chrapľavý hlas však kopírovali Nata „Kinga” Cola a Charlesa Browna. Publikum strhávajúca neznáma hudobná energia sa v ňom začala rodiť, až keď v roku 1952 podpísal kontrakt s nahrávacím vydavateľstvom Atlantic Records. Keď rádiové vlny ovládol gospel nabitý láskou a sexom v piesňach ako I've Got A Woman, This Little Girl Of Mine a Hallelujah I Love Her segregovanú americkú spoločnosť nachvíľu spojil hnev.
Bielych poburovala otvorená sexualita, čiernych znesvätenie duchovnej hudby.
„Soul je cesta života, ale je to vždy ťažká cesta,“ povedal raz Ray Charles o hudobnej energii, ktorou prekročil hranice medzi džezom, rokenrolom, rockom a bluesom. Ovplyvnil tak hudbu Elvisa Presleyho, Arethy Franklinovej, Stevieho Wondera, Van Morrisona alebo Billyho Joela.
Brat Ray „Bol to najnezávislejší muž, akého som kedy vo svojom živote videl,“ povedal o ňom Qincy Jones v rozhovore pre CBC news.
„Génius“ alebo „brat Ray“ nikdy nepotreboval
ielu paličku ani psa pre nevidiacich, zato bol veľkým priaznivcom šachu. Krásne ženy, predovšetkým vokalistky, údajne dokázal spoznať podľa tvaru zápästia. Bol dvakrát ženatý, mal 12 detí so siedmimi ženami.
Založil produkčnú spoločnosť Ray Charles Enterprises a nahrávaciu značku Tangerine, nahral vyše 60 albumov a je nositeľom dvanástich cien Grammy. Frank Sinatra ho nazval „jediným skutočným géniom v biznise“.
Jeho závislosť od heroínu však trvala 17 rokov a bol zaň trikrát odsúdený. Počas tvrdej liečby však odmietol metadon a drogy sa už nikdy nedotkol. Zomrel na rakovinu.
Autor: Katarína Tesárová
