h obrazovkách. Každoročne, prvýkrát pred stoosemdesiatimi rokmi.
Začiatkom devätnásteho storočia sa na chlapčenskej škole v okrajovom londýnskom mestečku Harrow spoznali dvaja mladíci, Charles Merivale a Charles Wordsworth. Prvý z nich sa o pár rokov neskôr dostal na Cambridge, druhého osud zaviedol do Oxfordu.
Súboj kamarátov
Wordsworth bol vynikajúci študent, a najmä športovec. Ako člen školského kriketového tímu zažil prvé zápasy s Etonom, Winchesterom a neskôr, už ako študent v Oxforde, takisto s Cambridge. Do britskej histórie sa však zapísal aj ako biskup v istej škótskej diecéze. Merivale zasa po školských časoch v Harrow a Cambridge menil
pôsobiská, až nakoniec posledných dvadsaťštyri rokov svojho života venoval slávnej katedrále v anglickom Ely. Vášeň pre šport a tradičný britský zmysel pre súťaživosť ich desiateho júna 1829 priviedli k prvému vesliarskemu súboju medzi univerzitnými tímami.
Cambridge svojich oponentov na toto porovnávanie síl vyzval ešte dvanásteho marca toho istého roku – tu niekde sa zrodila tradícia výziev, pričom povinnosť vždy leží na pleciach porazeného z predchádzajúceho roka. Samotná prvá „The Boat Race“ sa konala v mestečku Henley-on-Thames. Dobové reportáže hovoria o tom, že dvadsaťtisíc divákov pricestovalo z okolia na brehy Temže, aby sa mohli prizerať najprv opakovanému štartu osemveslíc s kormidelníkom a napokon jasnému víťazstvu oxfordského tímu.
Divácky úspech tohto zápolenia zabral – a Cambridge nemohol potupu nechať nepovšimnutú – preto sa súboj nazývaný aj „Battle of the Blues“ – pre tradičné farby dresov – uskutočnil znova: o sedem rokov neskôr v londýnskom Westminsteri, na najväčšej britskej rieke.
Po jej toku sa posnul ďalej a nakoniec v roku 1845 preteky definitívne zakotvili v Putney, vtedy dedinke, dnes súčasti Londýna. Cieľ sa nachádza o necelých sedem kilometrov ďalej, v časti Mortlake.
Len jedna remíza
Od roku 1856 sa s výnimkou vojnových rokov konajú preteky každoročne. Lode začínajú svoju púť pod mostom v Putney, obchádzajú štadión Craven Cottage, pod mostom Hammersmith Bridge zatáčajú doľava, míňajú pár historických pivovarov a mieria do cieľa tesne pred mostom Ciswick Bridge. Pred samotnými pretekmi žreb rozhoduje o tom, ktorú stranu si každý zo súperov vyberie.
To, čo sa začalo ako jedna z foriem porovnávania síl medzi konkurenčnými anglickými školami, sa stalo dôležitou spoločenskou a športovou udalosťou. Posledný, už stopäťdesiaty piaty súboj vyhrala posádka Oxfordskej univerzity. Skóre je tak 79:75 v prospech univerzity v Cambridgei.
Rok 1877 totiž jedinýkrát priniesol „dead heat“ – teda nerozhodný výsledok. Rozhodca vraj zaspal v tieni stromov a premeškal záverečný finiš.
Autor: Teodor Kuna
