„Pápež?“ spýtal sa údajne kedysi sovietsky diktátor Stalin. „A ten má koľko divízií?“ Štvrťstoročie po Stalinovej smrti jeho nasledovníci v Kremli zistili, aké môže mať duchovný otec z Vatikánu zbrane. Stačilo, aby poľský pápež navštívil Poľsko. Keď si Ján Pavol II. pred tridsiatimi rokmi kľakol na varšavskom letisku a pobozkal poľskú pôdu, krajina už nikdy nebola taká, ako predtým.
Všetko sa to začalo niečím, čo mnohí nielen v Poľsku označovali za zázrak. Šestnásteho októbra 1978 zvolili kardináli v pápežskom konkláve za nového Svätého otca krakovského kardinála Karola Wojtylu. Pápežom sa stal prvý Slovan v histórii a, najmä, kňaz z komunistického a oficiálne ateistického Poľska.
„Svätá matka Božia,“ zvolal údajne, úplne nekomunisticky, jeden z poľských komunistických predákov Stanislaw Kania, keď sa to dozvedel. Rovnako zaskočení zostali aj Sovieti. Jurij Andropov, vtedajší šéf KGB, okamžite volal do Poľska. „Ako ste mohli dovoliť, aby zvolili za pápeža človeka z komunistickej krajiny?“ pýtal sa budúci vodca Sovietskeho zväzu. Nikto mu však nevedel odpovedať.
Bitka o Stanislava
Sovieti od začiatku predpokladali, že pápež z komunistického bloku im bude robiť problémy. Uistili sa len trištvrte roka od Wojtylovho zvolenia.
Ján Pavol II. nástojil na pápežskej púti do svojej rodnej krajiny. Na jar roku 1979 mal výnimočnú príležitosť. Poľská cirkev sa pripravovala na oslavy 900. výročia smrti poľského patróna a jedného z najvýznamnejších svätcov krajiny svätého Stanislava.
Poľská komunistická garnitúra nevedela, čo robiť. Kebyže pápeža nepustí, priznala by, že sa ho bojí.
Na druhej strane sa obávala, ako pápežova prítomnosť zapôsobí na Poliakov, z ktorých chcela urobiť ateistický národ. „Je nebezpečný, lebo urobí zo svätého Stanislava ochrancu ľudských práv,“ hovorili podľa amerického historika Johna Gaddisa poľskí komunisti.
Nebojte sa, drahí bratia a sestry, musíte byť silní. Potrebujete túto silu dnes viac ako kedykoľvek
v našich dejinách.
Ján Pavol II., pápež na omši pri Krakove
Nakoniec s Vatikánom dohodli kompromis. Povolil pápežovu návštevu, ale nie na výročie smrti patróna, ale o mesiac neskôr. „Strana si myslela, že vyhrala bitku o Stanislava,“ napísal pápežov životopisec George Weigel v knihe Konečná revolúcia. „V skutočnosti však prehrala vojnu o Poľsko.“
Národ chcel Boha
Druhého júna 1979 prišiel Ján Pavol II. ako prvý pápež na návštevu komunistickej krajiny. Keď na letisku pobozkal rodnú zem, po celej krajine sa rozozvučali zvony kostolov.
Svojho pápeža už cestou z letiska zdravili tisíce Poliakov. Na varšavskom Námestí víťazstva hovoril pred štvrťmiliónovým davom. Poliaci mávali kvetinami, tlieskali a spievali spolu so svojím pápežom.
Ján Pavol II. sa pritom priamym politickým výrokom vyhýbal. Napriek tomu Poliaci narážky na politickú situáciu v komunistickej krajine veľmi dobre čítali medzi riadkami. Keď hovoril o duchovných veciach, dav mu odpovedal skandovaním. „My chceme Boha, my chceme Boha,“ kričali státisíce ľudí vo Varšave, v hlavnom meste oficiálne ateistického a komunistického Poľska. Predáci strany sa na dav pozerali spoza okien a možno už oľutovali, že povolili návštevu.
Celkovo Jána Pavla II. videlo vo Varšave, v Krakove, Gniezde či v pútnickom meste Čenstochová počas jeho deväťdňovej návštevy asi deväť miliónov ľudí. Štvrtina národa. Najsilnejší zážitok bol zrejme v Krakove.
Na poliach za mestom sa v teplý júnový deň zišlo odhadom asi dva až tri milióny osôb. Dodnes je to najväčšie zhromaždenie ľudí v poľskej histórii. Práve pri Krakove, kde pápež prežil väčšinu svojho života, predniesol jeden z najpamätnejších prejavov svojej púte a možno aj celého pontifikátu.
„Nebojte sa, drahí bratia a sestry, musíte byť silní vierou.... musíte byť silní láskou, ktorá je silnejšia ako smrť. Keď sme silní Duchom Božím, sme silní aj vo viere v človeka. Preto sa netreba báť.“
Nebáli sa
Pápež sa vrátil do Ríma, no Poľsko už nikdy nebolo ako predtým. Poliaci, povzbudení svojím pápežom, čoskoro ukázali, že sa neboja.
V lete 1980 sa v gdanských lodeniciach vzbúrili robotníci a vytvorili prvé nezávislé odbory v komunistickej krajine. Založenie Solidarity, ktorá presne desaťročie po pápežovej návšteve vyhrala prvé čiastočne slobodné voľby vo východnej Európe, podpisoval jej líder Lech Walesa perom s obrázkom Jána Pavla II. A pápež z Ríma povedal, že s tým súhlasí.
Na opačnej strane planéty, v slnečnej Kalifornii, sledoval mlčky pápežovu návštevu bývalý republikánsky guvernér. Istý Ronald Reagan. Ako spomínal jeden z jeho spolupracovníkov pohľad na státisíce Poliakov, ako vítajú svojho pápeža, budúceho amerického prezidenta ohromil a vtisol mu slzy do očí. „Keď jeho poradca odchádzal zo stretnutia, bol podobne ako Reagan presvedčený, že sa práve stali svedkami prvej veľkej trhliny na mohutnej fasáde sovietskej moci,“ napísal americký publicista John O' Sullivan.
