Expedícia Lewisa a Clarka bola iba treťou cestou naprieč Severnou Amerikou, ktorej sa podarilo dostať na západné pobrežie. Prvýkrát dosiahol americký Pacifik španielsky moreplavec Álvar Núňez Cabeza de Vaca v roku 1536 a druhýkrát Alexander Mackenzie v roku 1793.
A predsa bola táto výprava osobitá. V roku 1803 Spojené štáty od Francúzov kúpili Lousianu a začali sa zaujímať o expanziu na západ. Prezident Thomas Jefferson sa rozhodol financovať následnú expedíciu 2500 dolármi. Úlohou bolo zistiť, aké indiánske kmene na západe žijú, študovať faunu, flóru, geológiu a geografiu terénu. No hlavne mala cesta obchodný význam: Američania chceli objaviť novú vodnú trasu.
Odlišní bádatelia
Lewis mal iba 29 rokov, keď sa vybral na dobrodružnú výpravu. Prezident mu dôveroval, stačilo sa pozrieť na jeho pôvod: bol slobodomurár, vďaka ženbe bol v príbuzenskom vzťahu s prvým americkým prezidentom Georgeom Washingtonom a dokonca aj s britskou kráľovskou rodinou. Najskôr ho prezident poslal do Philadelphie dovzdelať sa v kartografii a ďalších vedných disciplínach. Lewis si za svojho partnera vybral dôstojníka Williama Clarka.
Obaja boli ako oheň a voda. Lewis bol hĺbavý introvert, náladový, vzdelaný a s kritickým pohľadom. Clark temperamentný a spoločenský. Nevedno, či vďaka tomu mohli sláviť úspech misie. Lewis sa na svoju cestu vydal už v auguste 1803, v októbri sa k nemu pripojil William Clark. Celý zbor objaviteľov sa však do výpravy zapojil v máji 1804 z Camp Dubois v dnešnom Hartforde v Illinois.
Netrvalo dlho a výprava mala prvý problém. Už v lete 1804 zomrel seržant Charles Floyd – dôvodom bol zápal slepého čreva. No nakoniec to bola jediná obeť takmer dvaapolročnej cesty.
Na svojej ceste stretávali jeden indiánsky kmeň za druhým. Jedni boli priateľskí, iní menej. Neraz sa expedícia musela vydať na útek. Napríklad v lete 1806 im Indiáni chceli ukradnúť zbrane a pri potýčke dvaja z nich zahynuli. Inokedy Indiáni pomohli, manželka kanadského poľovníka Toussainta Charbonneaua Sakakawea im prekladala a Lewis tak mohol urobiť množstvo etnografických záznamov.
V decembri 1805 si Clark, plaviac sa po rieke Columbia, nadšene napísal do svojho denníka: „Vidíme oceán, to je radosť!“ Mohli sa začať prípravy na cestu späť. Tá sa začala v marci 1806.
Úspechy expedície
Počas výpravy zmapovali americký severozápad a vytvorili najpresnejšie mapy oblasti, aké boli vtedy k dispozícii. Objavili sto nových živočíšnych druhov a takmer dve stovky rastlín. Stepného svišťa dokonca zaslali v klietke prezidentovi Jeffersonovi ako dar. Ku koncu expedície to však pre Lewisa bola otázka života.
Jedenásteho augusta ho Pierre Cruzatte strelil do ľavej časti zadku, poľovali na losy. Clark ho ošetril, no vrátiť sa musel zranený. St. Louis dosiahli 23. septembra 1806.
Americká vláda na Lewisa a Clarka nezabudla. V roku 1807 vymenoval Jefferson Lewisa za guvernéra teritória Lousiana. Po vytvorení teritória Missouri sa guvernérom stal aj Clark. V roku 1813 ho do úradu vymenoval prezident James Madison.
