Nový Aristoteles, Kolumbus 19. storočia, Knieža vedy. Tak nazývali všestranného nemeckého prírodovedca Alexandra von Humboldta jeho súčasníci. Je známy ako zakladateľ modernej geografie, bol zoológom, etnológom, geológom aj mineralógom. Významne zasiahol do mnohých ďalších vedných disciplín, ktoré sa v rozsiahlom diele Kozmos pokúsil spojiť do jedného celku. Zomrel v Berlíne pred 150 rokmi, 6. mája 1859.
Alexander von Humboldt
1769 - narodil sa v Berlíne v bohatej šľachtickej rodine,
1800 - spolu s A. Bonplandom mapuje 1700 kilometrov Orinoka,
1845 - začína vychádzať Kozmos
1859 - zomiera v Berlíne.
Všestranne nadaný nemecký vedec Friedrich Heinrich Alexander Freiherr von Humboldt prežil búrlivý život, miloval prírodu aj ľudí, veľa cestoval, rozmýšľal a písal, väčšinou mnohozväzkové monumentálne diela, často v spolupráci s ďalšími. Pre Európanov objavil krásu exotickej tropickej prírody a bol jedným z jej prvých ochrancov; zaviedol pojem prírodná pamiatka.
Pán cestovateľ Bol najznámejším prírodovedcom 19. storočia, vzorom pre tvorcu evolučnej teórie Charlesa Darwina. Darwin Humboldta opísal ako najväčšieho vedeckého cestovateľa, aký kedy žil. Básnik J. W. Goethe vyhlásil, že počas jeho prítomnosti sa naučil za hodinu viac než keby týždeň študoval knihy.
Alexander von Humboldt sa narodil 14. septembra 1769 v Berlíne v bohatej šľachtickej rodine majora pruskej armády. Spolu so starším bratom Wilhelmom, neskôr významným filozofom a politikom, sa výborne učil, zaujímali ho prírodné vedy, história aj literatúra. Po polročnom štúdiu finančníctva na univerzite vo Frankfurte nad Odrou odišiel do slávneho Göttingenu.
Na tamojšej univerzite ho učil botanik Johann Georg Forster poznávať prírodu a z pozorovania jednotlivých javov vytvárať celkový obraz. Prednášal tu aj básnik Heinrich Heine, ktorý Humboldta inšpiroval na jeho prvú dochovanú vedeckú prácu o starých Grékoch.
Neskôr Humboldt študoval na obchodnej akadémii ekonómiu a jazyky. Francúzština, angličtina a španielčina mu pri častých cestách po svete umožnili voľnú komunikáciu s tamojšími ľuďmi.
Dostal aj základy astronómie, geológie a anatómie, najusilovnejšie však študoval botaniku.
V Južnej Amerike Humboldtova prvá európska cesta viedla do Anglicka, Francúzska, Švajčiarska a Talianska. V rokoch 1799 - 1804 bol vo Venezuele, v Peru, Kolumbii a Brazílii, v Mexiku aj na Kube. Na päťročnej ceste v povodí riek Amazonky a Orinoka ho okrem krokodílov a komárov sprevádzal francúzsky prírodovedec Aimé Bonpland, jeho najbližší spolupracovník.
Opísali spolu tisícky druhov rastlín, predtým v Európe väčšinou neznámych. Ich cesta sa stala druhým - vedeckým - objavením Ameriky.
Štýl, akým tento nadšený prírodovedec pracoval, pekne vystihol súčasný spisovateľ D. Kehleman v knihe Vymeriavanie sveta, keď napísal:
„ Za pol roka v Andalúzii preskúmal Humboldt všetko, čo nemalo nohy a strach, aby pred ním zutekalo.“
Prvý klimatológ Ako prvý prírodovedec definoval v roku 1817 pojem klímy, študoval jej vplyv na rastliny a živočíchy. Podľa vlastných náčrtkov izoterm (kartografických čiar spájajúcich miesta s rovnakou teplotou) vymyslel metódy porovnávania klimatických podmienok rôznych krajín.
V posledných rokoch života žil rovnako aktívne ako predtým. Stále viedol širokú korešpondenciu a dostával denne niekoľko listov, a prakticky na každý ihneď odpovedal. Popri tom prijímal hostí, sám chodil na návštevy, a pretože sa často vracal neskoro večer, pracoval do 3. - 4. hodiny rannej.
Aj keď peniaze mu nikdy nechýbali, dedičstvo nezanechal. Pred hromadením finančného bohatstva uprednostňoval jeho účelné míňanie a často pomáhal chudobnejším i začínajúcim kolegom.
