So smrťou bol zmierený, s potupou sa však niekdajší francúzsky cisár nevyrovnal. Napoleon skonal pod britským dozorom na ostrove Svätá Helena.
„Budem vždy blízko vás“ povedal Napoleon guvernérovi Svätej Heleny Hudsonovi Loweovi. „Nájdete ma tu,“ priložil Napoleon prst k svojmu spánku. „Vo vašej hlave.“
Tak zrekonštruoval prvé stretnutie zosadeného francúzskeho cisára a jeho britského väzniteľa na ostrove v Atlantiku francúzskobritský film Pán N.
Napoleon bol vojakom od svojich tínedžerských rokov a novému britskému veliteľovi, ktorý ho mal strážiť, naznačoval, že aj keby ho strážil akokoľvek ostražito, je to francúzsky excisár, kto je pánom situácie.
Poškodil aj Bratislavu
Napoleon prežíval posledné roky svojho života na vzdialenom miniatúrnom ostrove v Atlantiku. Aj v exile sa však odmietol vzdať panovníckej dôstojnosti.
Nechal sa ďalej oslovovať titulom cisár a tvrdil, že v Británii chcel požiadať o azyl a uväznený je neprávom. Jeho väzniteľ Lowe sa musel k nemu objednať na audienciu, aby sa s ním mohol prvýkrát stretnúť.
Nečudo. Po väčšinu Napoleonovho života platilo, že ak práve nebojoval v mene Prvej francúzskej republiky, vládol jej, prípadne aj Európe.
Napoleon Bonaparte sa narodil v šľachtickej rodine na ostrove Korzika 15. augusta 1769. Vo vojenskej škole patril medzi najlepších kadetov. Ako 27ročný bol už veliteľom francúzskej armády v Taliansku.
V roku 1789 Napoleon vytlačil z Egyptu Osmanskú ríšu. Chcel ochromiť britské obchodné cesty do Indie. Jeho flotilu však Briti zničili.
Francúzsko čelilo v Európe novej koalícii, Británia sa spojila s Rakúskom a Ruskom. Napoleon sa vrátil do Paríža a politickú krízu vyriešil tak, že zorganizoval puč. V roku 1799 ovládol Francúzsko vo funkcii prvého konzula. O tri roky neskôr bol ustanovený za doživotného konzula a v roku 1804 za francúzskeho cisára Napoleona I.
V prvej dekáde 19. storočia cisár bojoval s európskymi monarchiami, ktoré sa báli šírenia francúzskych republikánskych myšlienok. V jej druhej polovici ovládol veľkú časť Európy a s nepriateľmi uzavrel mier. Na vrchole bolo francúzske impérium v roku 1811.
V bitke pri Slavkove v roku 1805 porazil Napoleon armády troch európskych panovníkov vrátane Rakúska. Jeho vojská prenikli až k Prešporku. Hoci tam sa viedli mierové rokovania, bratislavský mier Napoleon podpísal na zámku Schönbrunn pri Viedni, kde pobýval.
Ako udalosti opisuje historik Štefan Holčík na webstránke Bratislavy, napriek mierovej dohode sa Napoleon k mestu vrátil opäť v roku 1809 a z južného brehu Dunaja ho ostreľoval. Požiar vtedy zničil južnú časť stredovekého mesta. Pred 200 rokmi horel aj Bratislavský hrad.
Napoleonov koniec sa začal v Rusku v roku 1812. Jeho pokus o skrotenie ruského medveďa sa obrátil na trpkú porážku a ústup. Vyčerpanú francúzku armádu pokorila ruská zima.
Paríž padol v marci 1814 a mocnosti Napoleona poslali do exilu na ostrov Elba v Stredozemnom mori. Tam sa síce pokúsil o samovraždu pilulkou, ktorú pri sebe nosil, odkedy ho takmer zajali Rusi, pre jej vek však už stratila účinnosť.
Potom sa ešte cisár pokúsil o útek a návrat moci, bitka pri Waterloo však bola už jeho definitívnou porážkou. Na Svätej Helene ho uväznili Briti v roku 1815.
Na kuse skaly uprostred južného Atlantiku býval Napoleon so svojimi najbližšími. Dve tisícky kilometrov od akejkoľvek pevniny mocnosti čakali na Napoleonovu smrť.
Zomrel na rakovinu žalúdka
Na smrť bol Napoleon pripravený, naopak, ťažko prežíval exil.
Ako vojak sa smrti do očí díval Napoleon pravidelne. Ako to opisuje historik David Chandler v časopise medzinárodnej napoleonskej spoločnosti, v roku 1793 mu takmer rozdrvil lebku bajonet. O mesiac neskôr si zranil hrudný kôš, keď zabili koňa, na ktorom cválal. V rovnaký deň ho britský bajonet zasiahol aj do stehna.
Za 22 rokov svojej vojenskej kariéry zomrelo podľa Chandlera pod Napoleonom 18 koňov.
Prežil niekoľko blízkych dopadov a výbuchov delových gúľ. V rokoch 1799, 1800, 1803 a 1809 naňho chceli spáchať atentát.
Bojovník Napoleon bol podľa Chandlera v skutočnosti fatalista. „Všetko, čo sa má stať, je napísané. Naša hodina je vyznačená a nemôžeme ju predĺžiť ani o minútu viac, ako ju predurčil osud,“ napísal raz. David Chandler cituje z jedného z cisárových listov. „Smrť nič nie je,“ napísal generálovi Lauristonovi v roku 1804, „ale žiť porazený znamená zomierať každý deň.“
Napoleon Bonaparte zomrel 5. mája 1821 na rakovinu žalúdka.
