Kubánska kríza, v ktorej podľa mnohých stáli Sovieti a Američania najbližšie k otvorenému konfliktu, by bez neho asi vyzerala inak. Jeho informácie pomohli Američanom rýchlo zareagovať na sovietsku snahu priviesť na Kubu rakety s jadrovými hlavicami. Aj preto sa sovietsky plukovník Oleg Peňkovskij, narodený pred 90. rokmi, považuje za jedného z najdôležitejších špiónov v histórii CIA.
Oleg Peňkovskij
1919 – Narodil sa vo váženej a vzdelanej rodine.
1939 – Bojuje v druhej svetovej vojne.
1953 – Stáva sa dôstojníkom armádnej kontrarozviedky.
1961 – Nadväzuje pravidelný styk so CIA.
1963 – Popravený za zradu.
V roku 1960 Spojené štáty o situácii v sovietskej armáde vedeli málo. Informácie od tajných služieb boli kusé alebo žiadne. Na rozdiel od Sovietov nemala americká CIA v Rusku vybudovanú sieť, chýbali spravodajské kontakty, dokonca žiaden dôstojník nehovoril po rusky.
Vtedy sa americkej a britskej spravodajskej službe dostal do rúk nečakaný tromf. Po sérii neúspešných pokusov sa s nimi skontaktoval plukovník sovietskej armádnej kontrarozviedky Oleg Peňkovskij. Osemnásťmesačná spolupráca nakoniec z neho spravila najvýznamnejšieho špióna CIA.
Vyššia trieda Jednu z príčin Peňkovského kolaborácie s nepriateľom možno hľadať v jeho rodinnom prostredí. Oleg pochádzal pred revolúciou z vyššie postavenej a váženej rodiny, kde bolo viacero sudcov či politikov. Jeho otec, banský inžinier, bojoval v občianskej vojne proti boľševikom. Malý Oleg mal len štyri mesiace, keď zahynul. Aj v dospelosti Peňkovskij dával najavo, že je hrdý na svojich vzdelaných predkov.
Krátko po vyštudovaní vojenskej školy sa s entuziazmom a „vierou v ideály Lenina“ vrhol do bojov druhej svetovej vojny. Ako dôstojník delostrelectva slúžil na fronte vo Fínsku a na Ukrajine. Frčky mu pribúdali rýchlo. Pred vojnou zostalo po Stalinových čistkách v armáde veľa voľných pozícií, ktoré rýchlo zaplnili mladí schopní vojaci ako Peňkovskij.
Po vojne v kariére pokračoval ako dôstojník sovietskej armádnej kontrarozviedky. V päťdesiatych rokoch ho vyslali ako vojenského atašé do Turecka, krajiny, ktorá sa stala novým členom NATO.
Ako pripomína John Limond Hart v knihe Rusi CIA, Peňkovského rozhodnutie pomáhať Západu nebolo náhle ani ťažké. Sám hovoril, že je znepokojený z vývoja v krajine pod vedením Nikitu Chruščova. „Nič sa tu nelepší, je to len horšie. Ideály, za ktoré naši príbuzní zomierali, sa ukázali ako lož,“ napísal v jednom liste Peňkovskij.
Nemuselo však ísť iba o zmenu plukovníkovho presvedčenia. Jeho neskoršie spojky spomínajú aj jeho nadšenie zo Západu. Pri cestách si kupoval drahé veci, ktoré v Rusku nebolo dostať.
Dlho bez ohlasu Peňkovskij dlhší čas hľadal spôsob, ako sa skontaktovať s Američanmi. „Ponevieral som sa okolo americkej ambasády ako vlk, hľadajúc spoľahlivého cudzinca,“ povedal neskôr. Prvý raz sa obrátil na dvoch amerických turistov, ktorým dal do rúk listy s prosbou, aby ich zaniesli na ambasádu.
Americké veľvyslanectvo v Moskve, ako aj úrady vo Washingtone, boli však v tom čase veľmi opatrné a považovali to za provokáciu Sovietov. Peňkovskij sa tak odpovede nedočkal.
Nezáujem o jeho „služby“ ho však neodradil. Po niekoľkých pokusoch mu vyšiel až kontakt s britským obchodníkom Grewillom Wynnem v apríli 1961. Tento muž, tiež špión britskej spravodajskej služby, od neho prevzal list s oslovením „moja drahá kráľovná, môj drahý prezident“.
To už si aj CIA uvedomila, aký zdroj má v rukách. Postupne počas osemnástich mesiacov spolupráce získali Američania od Peňkovského množstvo tajných armádnych informácií. Plukovník vďaka svojim kontaktom nafotil miniaparátom Minox okolo 5,5 tisíca záberov tajných dokumentov. Na ich spracovaní pracovalo dvadsať amerických a desať britských agentov.
Spojené štáty žili predtým v obavách, že Sovieti majú v zbrojných pretekoch náskok. Peňkovskij im posunul dokumenty, ktoré hovorili o opaku a dokazovali, že Nikita Chruščov iba blufuje. Rakiet bolo oveľa menej, ako sa predpokladalo, ich testy často končili neúspechom. Spojené štáty si tak uvedomili prevahu nad nepriateľom a zmenili stratégiu.
Úloha v kubánskej kríze Svoju hlavnú úlohu však Peňkovskij zahral počas kubánskej krízy. Nikita Chruščov po neúspešnom americkom vylodení na Kube považoval nového amerického prezidenta Kennedyho za slabého a chcel zatlačiť na Američanov vyslaním balistických rakiet na ostrov – len sto kilometrov od pobrežia Floridy.
Keď 14. októbra 1961 odfotil americké lietadlo U–2 stavbu rampy na Kube, vďaka Peňkovského informáciám Američania rýchlo prišli na to, koľká bije. Prezident Kennedy zvolal krízový výbor a o týždeň už začal blokádu Kuby. Sovietske rakety sa na ostrov nedostali.
Presne vtedy Peňkovského aj Wynna zatkla v Budapešti sovietska KGB. Agent, ktorý pracoval pre tri rozviedky, už dlhšie tvrdil, že ho sledujú, napriek tomu neprestal podávať ďalšie informácie. O rok neskôr Peňkovského popravili, jeho spojku, britského obchodníka, odsúdili na osem rokov väzenia.
