Christiaana Huygensa dnes poznáme vďaka sonde nesúcej jeho meno najmä ako astronóma, ktorý objavil Saturnov mesiac Titan. Bol to však veľmi všestranný muž s veľkým záujmom o najrôznejšie vedy a ich praktické využitie. 14. apríla sme si pripomenuli 380. výročie narodenia tohto holandského génia, súčasníka Galilea, Descarta a Newtona.
Christiaan Huygens
Narodil sa 14. apríla 1629.
Vyštudoval právo.
V roku 1655 zostrojil prvé kyvadlové hodiny.
V roku 1656 objavil Saturnov mesiac Titan.
Zomrel po dlhej a ťažkej chorobe v Haagu 8. júla 1695.
Christiaan Huygens bol zázračným dieťaťom. Narodil sa v roku 1629 v Haagu v bohatej rodine s dlhou intelektuálnou tradíciou. Sudičky sa zrejme nevedeli dohodnúť, aký talent preň vybrať. Na otcovo želanie vyštudoval v Leidene a Brede právo, no nakoniec sa stal nielen vynikajúcim fyzikom, matematikom a astronómom, ale aj zručným optikom a mechanikom.
Kyvadlové hodiny Vďaka nemu máme od roku 1655 kyvadlové hodiny, o dva roky neskôr formuloval základy teórie pravdepodobnosti. Inšpirovala ho vtedy obľúbená zábava - hádzanie kociek. Medzitým stihol vlastnoručne vyrobeným ďalekohľadom objaviť nový mesiac Saturna - Titan a opísať jeho obeh okolo planéty, o ktorej zistil, že ju obklopuje tenký prstenec.
Sonda Huygens na Titane. ILUSTRÁCIA - ESA
Keď v januári 2005 zostúpila na Titan európska sonda, nemohla sa volať inak ako Huygens. Titan dnes patrí nielen medzi najzáhadnejšie, ale aj najperspektívnejšie telesá našej slnečnej sústavy pri hľadaní mimozemského života (aj to bola téma, ktorou sa vo svojich spisoch Holanďan zaoberal, pokračujúc v úvahách Giordana Bruna).
Symbolické bolo, že sondu Huygens k Titanu dopravila iná sonda, ktorá nesie meno talianskeho astronóma Giovanniho Cassiniho; aj s ním sa Huygens poznal.
Sila, ktorá ho prežila Huygens napísal veľa matematických aj fyzikálnych prác, no zaoberal sa aj šírením svetla. V diele Cosmotheros, ktoré vyšlo až tri roky po jeho smrti (Hyugens zomrel v júli 1695), zhrnul populárnou formou všetky vtedajšie astronomické poznatky o vesmíre, vychádzajúc z Koperníkovho heliocentrického názoru.
Na želanie francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. sa pokúsil využiť pušný prach na to, aby poháňal vodomet v záhradách vo Versailles. Spolu s francúzskym vynálezcom Papinom vymysleli zariadenie, ktoré sa vo vodomete síce neuplatnilo, no stalo sa základom piestu, ktorý poháňa výbušný motor v dnešných automobiloch.
Vtedy vraj Huygens veštecky vyhlásil:
„Objavil som silu, ktorá nevyžaduje ani toľko peňazí ako ľudia, ani toľko sena ako kone. Nebojím sa povedať, že raz naučí lietať aj toho, kto sa jej nebude báť.“
Saturnov mesiac Titan. FOTO - NASA
Huygens bol uznávaným vedcom nielen v Holandsku, ale aj inde, o čom svedčí jeho členstvo v Kráľovskej spoločnosti v Londýne a vo Francúzskej akadémii vied. Vo Francúzsku prežil časť života, no po zrušení Nantského ediktu o náboženskej tolerancii sa rozhodol vrátiť do vlasti, aj keď ako protestant dostal kráľovskú výnimku na pobyt v katolíckom Francúzsku.
Očaril Parížanky Christiaan sa nikdy sa neoženil, no bol veľmi sympatickým mužom. Ako napísal český historik vedy Ivo Kraus, do Paríža Huygens prišiel, keď mal 37 rokov. Vtedajšiu „vyššiu spoločnosť“ k životu nepotreboval, no ani sa jej nevyhýbal. Tamojšie ženy očaril ušľachtilou tvárou, veľkými modrými očami, moderným účesom a drahými oblekmi. „Bol spoločenský, ale nevyzývavý, skromný, no nie melancholický, sebaistý, ale rozvážny,“ píše Kraus.
Podľa názoru súčasníkov poznal Christiaan Huygens správnu mieru vo všetkom - okrem nadšenia pre vedu. „Bol to najgeniálnejší hodinársky majster, aký kedy žil.“
Tieto slová nemeckého fyzika Arnolda Sommerfelda, učiteľa mnohých fyzikov modernej generácie, sú iba veľmi skromným ocenením Huygensových zásluh.
