Počas svojho života napĺňal všeobecne zažitú predstavu o talentovanom, ale neúspešnom umelcovi, ktorý sa dočká uznania až po svojej smrti. Jemu sa to síce podarilo tesne pred ňou, slávu si však veľmi neužil. Pred sto rokmi, 8. apríla 1909, sa narodil americký spisovateľ John Fante.
John Fante
Narodil sa 8. apríla 1909.
V roku 1929 sa presťahoval do Kalifornie, chcel sa sústrediť na písanie.
V roku 1939 napísal román Spýtaj sa prachu.
Následkom cukrovky oslepol, príbehy diktoval svojej žene.
Zomrel 8. mája 1983.
Syn chudobných americko-talianskych rodičov sa narodil v Colorade, ale ako dvadsaťročný sa presťahoval do Los Angeles, kde sa plánoval sústrediť na dráhu spisovateľa. Podobne ako väčšinu začínajúcich autorov i Fanteho inšpiroval vlastný život a príhody. Aj preto sa jeho najvýznamnejšie literárne alter ego, Arturo Bandini, vyskytuje v štyroch vydaných knihách, pričom postupne ešte ako dieťa vyčkáva na jar a sny v chladnom Colorade, prichádza do Los Angeles, nešťastne sa zamiluje a sníva o kopci Bunker Hill, časti mesta, kde spisovateľ v skutočnosti žil.
Scenárista pre chorobu Po tom, čo mal Fante na konte prvé vydané diela a zdalo sa, že jeho kariéra je sľubne rozbehnutá, diagnostikovali mu v polovici päťdesiatych rokov cukrovku. Choroba ho tak ovplyvnila, že takmer úplne prestal literárne tvoriť a zameral sa iba na písanie scenárov k desiatkam dnes už bezmenných hollywoodskych filmov. Z nich stojí za zmienku len A Walk on the Wild Side s Jane Fondovou v hlavnej úlohe. Fante sám priznal, že to robil len pre peniaze.
Paradoxne, i keď sa ako autor odmlčal, postupne začali jeho dielo objavovať a vyzdvihovať slávnejší kolegovia. Práve preto sa dnes považuje za jeden zo vzorov pre predstaviteľov beatnického hnutia, najmä pre Jacka Kerouaca.
Niet sa čo čudovať, boli to práve Bandini, Fante, Sal Paradise a Kerouac zároveň, deti imigrantov, so svojimi snami, túžbami a neistotami, ktorí sa túlali, prežívali a hľadali svoje miesto v živote.
Druhým slávnym a zároveň najdôležitejším Fanteho fanúšikom bol Charles Bukowski. V predslove najznámejšej knihy svojho idola, Spýtaj sa prachu, o ňom „Hank“ hovorí ako o „svojom Bohovi“, pričom tým len potvrdzuje svoj dlhoročný a neskrývaný obdiv.
Ešte ako začínajúci spisovateľ zvykol počas svojich alkoholických excesov sám seba hlučne označovať ako Artura Bandiniho a neskôr o Fantem písal dokonca básne.
Pomohol mu však najmä začiatkom osemdesiatych rokov, keď práve na jeho popud začali vydavatelia znovu vydávať Fanteho diela. Až tie mu zabezpečili nesmrteľnosť.
Podobnosť medzi oboma spisovateľmi bola evidentná – autori boli jednoznačne nájditeľní v hlavných hrdinoch, mali zdravotné problémy i zomreli v rovnakom veku.
Neopakovateľný štýl „Dávno predtým, ako som sa dopracoval k samotnému záveru knihy, som vedel, že je tu autor s neopakovateľným štýlom písania,“ povedal raz Bukowski. Strohý jazyk, krátke vety, veľa dialógov, kratučké kapitoly – na pohľad primitívna a ľahko zrozumiteľná štruktúra, čitateľsky veľmi vďačná, ktorej jednoduchosť však neubrala na hlbokých myšlienkach.
Na sklonku života obrala choroba Fanteho o zrak, preto príbehy svojich posledných kníh už iba diktoval manželke Joyce.
Týmto spôsobom vznikli Sny o kopci Bunker Hill. Ďalšie už vytvoriť nestihol, keďže v máji 1983 na komplikácie spôsobené cukrovkou John Fante zomrel. Posmrtne mu vyšli viaceré zbierky poviedok i novely.
Hollywood ho znovu objavil v roku 2006, keď Artura Bandiniho a jeho lásku Camillu stvárnili Colin Farrell a Salma Hayek v nie veľmi podarenej adaptácii diela Spýtaj sa prachu.
Colin Farrel stvárnil Johna Fanteho vo filme Spýtaj sa prachu. FOTO - MOVIEWEB
Autor: Teodor Kuna
