Počas života stíhal veľa: bol pedagóg, skladateľ, organista, zbormajster cirkevných a svetských zborov. Hovorí sa o ňom ako o priamom predchodcovi slovenskej hudobnej moderny. Jeho meno je úzko späté s mestom Prešov, kde pôsobil 36 rokov. Mikuláš Moyzes zomrel pred 65 rokmi, 2. apríla 1944.
Mikuláš Moyzes
Narodil sa 6. decembra 1872 vo Zvolenskej Slatine.
Bol predchodcom moderny.
Zomrel 2. apríla 1944 v Prešove.
Mikuláš Moyzes sa narodil v učiteľskej rodine vo Zvolenskej Slatine. Keď mal tri roky, s rodičmi sa presťahoval do Divína, kde sa oboznámil so základmi hudby.
Gymnaziálne roky však strávil v Banskej Bystrici a v Revúcej a po maturite si vybral učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Tam získal solídne praktické i teoretické hudobné vzdelanie.
Odchod do Prešova Mikuláš nemal ani 37 rokov a už dvanásťkrát vymenil miesto svojho pobytu i pôsobenia. V roku 1908 však zakotvil v Prešove, kde pôsobil až do svojej smrti.
Učil tam na Učiteľskom ústave, zakladal hudobné spolky, Hudobnú školu a usporiadal viaceré hudobné akcie.
V tom čase si začal trúfať aj na väčšie hudobné skladby. Mimoriadnej obľube sa tešili najmä Malé školy spevu či klavírne zbierky Našej mládeži a Našim deťom, ktoré Moyzes napísal ako dodatok k Bayerovej škole.
Dnes je však táto pedagogicky hodnotná literatúra takmer nedostupná.
Všestranný skladateľ Moyzesova tvorba bola poznačená prostredím, v ktorom pôsobil. Ako organista tvoril organové skladby, ako regenschori zbory a omše, ako pedagóg inštrumentálne skladby i klavírnu a organovú školu. Pre spevákov písal sólové piesne i zborové skladby.
Upravoval slovenské ľudové piesne, tvoril pre husle, klavír či violončelo. Zostavil pritom aj školský spevníček pre školy.
Keď sa Moyzesovi narodil syn Alexander, skomponoval Missu solemnis in C dur. Okrem toho však zložil päť melodrám, čo je vo vtedajšej skladateľskej tvorbe veľmi vzácne. Keďže nechcel zostať iba obyčajným maložánrovým skladateľom, komponoval aj náročnejšie opusy.
Alexander Moyzes.
Medzi vojnami V medzivojnových podmienkach napísal viacero skladieb. V jednej z nich – v predohre Naše Slovensko – využil aj pomoc svojho, neskôr známeho syna Alexandra.
Pritom rozmanitosť Mikulášovej tvorby viedla aj k zhudobneniu nielen slovenských, ale aj maďarských a latinských textov.
Roky pôsobenia Mikuláša Moyzesa v Prešove dnes pripomína mramorový pomník v podobe lýry na hlavnom prešovskom cintoríne.
Moyzes je azda právom považovaný za osobnosť, ktorá sa v zložitých podmienkach podieľala na rozvoji hudobného života na východnom Slovensku aj po roku 1918.
