nými výrokmi, ktoré zľudoveli. Bohumil Hrabal sa narodil pred 95 rokmi, 28. marca 1914.
Bohumil Hrabal
1914 - narodil sa v Brne.
1946 - promoval za doktora práv.
1968 - po auguste mal zákaz publikovania na sedem rokov.
1997 - zomrel v Prahe.
Bohumil Hrabal sa pomaly stáva legendou, hoci jeho život to dlho nenaznačoval. Po maturite na gymnáziu začal študovať právo, no počas okupácie musel štúdium prerušiť a zamestnal sa ako výpravca, poisťovací agent, obchodný cestujúci a robil aj v oceliarňach v Kladne či zberných surovinách. Tieto bohaté životné skúsenosti následne zužitkoval v literárnej tvorbe.
Zo začiatku písal najmä poéziu a poviedky, všímal si ľudí a ich rozprávanie, mal totiž vynikajúcu pamäť. S priateľom Karelom Maryskom viedol dlhé debaty o literatúre a modernom umení. Napokon spromoval, ale právnikom dlho nebol. Takýto spôsob života mu nevyhovoval.
Praha a próza Hrabalov nezameniteľný prozaický štýl sa rodil začiatkom 50. rokov.
V Kladne utrpel ťažký pracovný úraz, neskôr sa presťahoval do Prahy, kde získal nových, vskutku originálnych priateľov: napríklad grafika Vladimíra Boudníka a filozofa a rebela Egona Bondyho. A tí jeho tvorbu navždy ovplyvnili. Hrabal pracoval ako javiskový technik a poviedkami Hovory lidí debutoval až ako 42-ročný v roku 1956, keď sa aj oženil s Eliškou zvanou Pipsi. Divadlo, priatelia, pivárne, to všetko patrilo ku koloritu jeho sveta.
Samizdatové vydanie diela Životopis trochu jinak.
Pritom jeho zbierku poviedok Skřivánci na niti zakázali a keď ju roku 1969 sfilmoval Jiří Menzel, opäť musela do trezoru. Komunistický režim sa veľkého spisovateľa bál, až zborník Perličky na dně sa dočkal roku 1963 vydania a o rok neskôr nasledovali už legendárni Pábitelé.
Povolanie: spisovateľ Vtedy prežíval dobré časy, darilo sa mu písať knihu za knihou, a preto sa rozhodol venovať písaniu profesionálne. Zúročuje tak svoju tvorbu počas rokov, keď nemohol publikovať. Námety sú zo života, z jeho zamestnaní, ale ovplyvnila ho aj jeho rodina a pravidelné pivné rozhovory.
Jeho „pábitelský“ spôsob písania zachytáva drsné rozhovory obyčajných ľudí. Hrabalov rétorický, verbálny prejav odráža imagináciu protikladov magickosti a grotesknosti. Prítomný je aj humor a tragikomickosť. Základom je hovorové slovo v dlhých súvetiach, časté opakovanie, čím spisovateľ dosahoval vysokú mieru naliehavosti a intenzity. Istý britský kritik o ňom napísal, že jeho text je zložený z ustavičných rozbehov a skokov. Usiluje sa vzlietnuť na krídlach vlastnej imaginácie.
Svoje námety často opakoval, niekedy i pod tlakom politických pomerov. Inokedy ho zaujali odlišné možnosti spracovania: napríklad Taneční hodiny pro starší a pokročilé sú napísané jedinou vetou. Ostro sledované vlaky napísal tradičnou realistickou metódou a Jiří Menzel nakrútil podľa predlohy úspešný film. Ani ten sa nesmel dlho premietať. Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet je predzvesťou lámania ľadov, prelomovou knihou a krôčikom k vytúženej Pražskej jari.
Jiří Menzel a jeho film Obsluhoval jsem anglického krále.
Po obrodení normalizácia Popularita, ktorej sa Hrabal dočkal, ho odvádzala od písania, ale august 1968 zariadil, že sa stal nežiaducim. Sťahuje sa do domu v Kersku a paradoxne vznikajú jeho možno najlepšie romány. V spomienkovej próze Postřižiny (vyšli až r. 1976) načrel do detstva a strýko Pepin v nej spoľahlivo dominuje. Publikuje v samizdatoch i v zahraničí, napríklad v Nemecku vychádza román Obsluhoval jsem anglického krále. Vonku mu vyšli aj Príliš hlučná samota či Něžný barbar, kde sa zaoberá filozofickými otázkami existencie a umeleckej tvorby.
V autobiografiách sa zaoberá aj česko-nemeckou otázkou a odmieta ideu revolúcie násilia. Zakázaný bol až do roku 1975, keď s ním týždenník Tvorba uverejnil rozhovor, v ktorom zaujal vyhýbavý a konformný postoj. Režim ho však ignoroval až do roku 1989. Dva roky predtým mu zomrela oddaná manželka i priateľ Marysko.
Zadosťučinenie i koniec
Nežná revolúcia a následné udalosti zaradili Hrabala medzi velikánov českej kultúry. Konečne mu vychádzali knihy necenzurované a v obrovských nákladoch.
Písal fejtóny a eseje, dočkal sa ocenení, vychádzali mu Zobrané spisy. Hlásilo sa však aj zdravie, hospitalizovali ho na ortopedickej klinike nemocnice na Bulovke. Milovník ľudí, mačiek aj holubov vypadol pri ich kŕmení z piateho poschodia a Česko tak stratilo svojho neúnavného tribúna ľudskosti a spravodlivosti.
Autor: Zora Sirácka
