nes, zomrel pred polstoročím, 26. marca 1959.
Raymond Chandler
1888 – narodil sa v Chicagu.
1933 – napísal detektívnu prvotinu.
1939 – publikuje prvý román Hlboký spánok.
1959 – zomiera v kalifornskom La Jolla.
Raymond Chandler bol zázračný spisovateľ. S odstupom času sa na tom zhodujú viacerí kritici i vyznávači jeho diel. Jeho kariéra však mala k zázraku ďaleko. Vlastne celý Raymondov život, hoci bohatý na zážitky a nepredvídateľné výhybky, bol jeden konštantný zápas.
Chandlera ako darebáka, no i mimoriadne ostýchavého, vnímavého a sčítaného človeka zosobňovala pudovosť. O týchto charakteristikách svedčí aj fakt, že svoj prvý román uverejnil až ako 51-ročný.
Anglický štart Rovnako ako mnohí velikáni bojoval s alkoholizmom a až prílišnou sebakritikou. „Bol som najhorším novinárom, akého tieto noviny mali,“ povedal rodák z Chicaga na adresu svojej kariéry v redakciách londýnskych denníkov Westminster Gazette a The Spectator.
Chandlera vzala na Britské ostrovy matka – rodená Írka - ako sedemročného, aby ho chránila pred výlevmi neustále podnapitého otca.
V čase svojho európskeho pobytu napísal mladý Raymond asi tridsať básní a podľa svojich slov sa síce mohol stať dokonalým druhoradým básnikom, no radšej odplával domov. Keďže sa tam len potĺkal a vegetoval, rozhodol sa na sklonku prvej svetovej vojny vstúpiť ako dobrovoľník do kanadského vojska, ktoré v tom čase bojovalo vo francúzskych zákopoch. Po návrate však opäť netušil, čo by mal robiť, a tak sa dal na účtovnícky kurz.
Hospodárska kríza Vďaka svojim schopnostiam a úsudku sa prepracoval až na post viceprezidenta olejárskej firmy Dabney Oil Syndicate. Ktovie, ako by sa jeho život vyvíjal, nebyť hospodárskej krízy, no po jej vypuknutí prepitého a zanedbaného Chandlera vyhodili.
Práve vtedy sa na naliehanie svojej o osemnásť rokov staršej manželky Cissy rozhodol živiť písaním beletrie.
Veľmi pedantne prečítal haldy dobových detektívok a ďalších päť mesiacov pracoval na zhotovení rukopisu poviedky, ktorá pod názvom Vydierači nestrieľajú vyšla v roku 1933 v časopise Čierna maska - kmeňovom útočisku autorov takzvanej drsnej školy.
Na rozdiel od klasického anglického detektívneho románu Chandler stavil na reálnosť príbehu a opísanie života vo všetkých jeho odtieňoch. Neskôr v jednej eseji napísal, že rozhodne nechcel vykresľovať svet, ktorý by voňal.
Phil Marlowe Chandler čoraz osobitejším a prepracovanejším štýlom pokračoval v písaní poviedok a v roku 1939 publikoval prvý zo siedmich legendárnych románov - Hlboký spánok. Ako hlavnú postavu tu svetu v definitívnej podobe predstavil detektíva Phila Marlowa.
Tento asi 40-ročný muž s tmavohnedými vlasmi, ktorý pozná i so zavretými očami všetky zákutia Los Angeles a aj medzi zhýralcami zachováva črty romantického rytiera s mäkkým srdcom, je akýmsi náprotivkom boháčov, vydieračov, narkomanov a nekonečnej predmestskej luzy.
Pri záchrane svojej pravdy však neváha použiť päste. „Nie je to padavka a nemá špinavé ruky ani strach. Rozpráva ako človek svojich čias, s drsným humorom a odporom k pretvárke,“ charakterizoval jedného z najoriginálnejších literárnych hrdinov jeho tvorca.
Dôkladný „kanibal“ Medzi čitateľmi obľúbený Marlowe sa objavil aj v ďalších románoch: Zbohom, moja krásna, Vysoké okno, Dáma v jazere, Sestrička, Lúčenie s Lennoxom či Prípad naruby. Pri ich tvorbe použil Chandler zvláštny postup, pretože pre potreby rozsiahlejšieho celku často adaptoval, rozširoval a prispôsoboval svoje staré poviedky z 30. rokov. Verný svojmu bohatému jazykovému registru tomu hovoril „kanibalizácia“.
Na rozdiel od iných autorov detektívok však písal veľmi pomaly a dôkladne premýšľal motívy konania jednotlivých postáv. Stojí za pozornosť, že Chandlerova tvorba nie je príliš široká a odhliadnuc od spomínaných diel, publikoval už len okolo tridsať poviedok a pár kritických statí. Od roku 1943 však ako scenárista firmy Paramount vytvoril niekoľko vlastných filmov.
Po smrti milovanej manželky v roku 1953 sa labilný Chandler trápil. Písal síce ďalej, no v alkoholovom opare prepadal pochybnostiam o svojom talente, čo vyvrcholilo pokusom o samovraždu. Z tohto začarovaného kruhu sa už nikdy nevymanil. Na jar roku 1959 zomrel na zápal pľúc.
