V decembri držitelia výročných Nobelových cien chodia na slávnostné stretnutie do Štokholmu. V roku 1958 na takéto stretnutie nedorazil Boris Pasternak, ktorý prijal, no o pár dní odmietol udelenie Nobelovej ceny za literatúru.
Boris Pasternak, absolvent nemeckej filozofie, literatúry a hudby síce debutoval v istom ruskom futuristickom časopise, no väčšinu času stál mimo akýchkoľvek literárnych skupín. Na Nobelovu cenu bol navrhnutý sedemkrát. Keď Švédska akadémia v októbri 1958 oznámila, že ju udeľuje sovietsko-ruskému spisovateľovi Borisovi Pasternakovi za „významnú tvorbu v súčasnej lyrike, aj v oblasti veľkej ruskej epickej tradície“, v priebehu piatich dní prišli z Moskvy do Štokholmu dva telegramy.
Prijal aj odmietol
Prvý telegram, napísaný v angličtine, znel: „Som nesmierne vďačný, dojatý, hrdý, prekvapený, vyvedený z miery - Pasternak“. Druhý však, už vo francúzštine, Nobelovu cenu za literatúru odmietal. „Vzhľadom na chápanie, ktoré sa tomuto vyznamenaniu dostáva v spoločnosti, v ktorej žijem, som nútený vzdať sa nezaslúženej ceny, ktorá mi bola udelená. Nepovažujte za urážku moje dobrovoľné odmietnutie - Pasternak“.
Osudným sa autorovi pravdepodobne stal román Doktor Živago. Pasternak toto svoje životné dielo dopísal dva roky predtým. Žiadne sovietske nakladateľstvo román nechcelo vydať, Pasternak preto prepašoval rukopis – vraj s pomocou CIA – do Talianska. V Miláne ho preložili a pravdepodobne tak naštartovali Pasternakovu svetovú slávu.
Doktor Živago
Podľa vlastných slov dielo napísal ako „nesmierny dlh voči súčasníkom: roky som písal lyrické básne či prekladal a tak sa mi zdalo, že je mojou povinnosťou vysloviť sa o našej epoche – o tých rokoch, ktoré sú už dávno za nami, ale ešte vždy nad nami visia“.
Kaleidoskop scén a dramatických udalostí vytváral panorámu osudov Ruska v rozpätí rokov 1903 - 1929. Celú mozaiku ozvláštňuje ľúbostný vzťah doktora a Lary. Široko koncipovaný román s vojnami a revolúciami, kde striedanie dejov vzdialene pripomína Tolstého Vojnu a mier, jedinečným spôsobom vypovedalo nielen o živote svojich čias. Realita stvárnená v Živagovi, so zmyslom pre komplexnosť, nekorešpondovala s jednostrannosťou socialistického realizmu. Aj preto sa jeho predstavitelia do Pasternaka tak pustili, až ho prinútili zriecť sa pocty.
Nepriateľský akt
Časopis Novij mir vtedy román označil za „nepriateľský politický akt proti sovietskej krajine zameraný na intenzifikáciu studenej vojny“. Denník Pravda skonštatoval, že „keby v Pasternakovi zostal len záblesk sovietskej dôstojnosti, spisovateľského svedomia a zmyslu pre povinnosť voči ľuďom, bol by túto cenu odmietol“. Komsomoľskaja pravda označila spisovateľa za prašivú ovcu a sviňu s dodatkom, že „prasa predsa len stojí vyššie, lebo nezasviňuje miesto kde žerie a spí“. Autor týchto slov na záver vyzval Pasternaka, aby „využil príležitosť a emigroval do svojho kapitalistického raja, nikto mu v tom nebude brániť, naopak, jeho odchod bude znamenať prečistenie ovzdušia“. Vedenie krajiny Pasternaka vylúčilo zo Zväzu sovietskych spisovateľov.
Akadémia: nič to nemení
Pasternak preto „nobelovku“ odmietol. Švédska akadémia následne s poľutovaním skonštatovala, že odovzdanie ceny sa nemohlo realizovať, s dodatkom: „Toto odmietnutie samozrejme neznamená žiadnu zmenu, pokiaľ ide o platnosť vyznamenania“. Osobná dráma spisovateľa, ktorý napriek všetkým nepríjemnostiam nedokázal emigrovať, sa možno negatívne podpísala aj na jeho zdraví. O necelé dva roky po udelení ceny zomiera. Dôvodom bola rakovina pľúc.
Tridsať rokov po týchto udalostiach vyšiel v roku 1988 Živago aj v Sovietskom zväze a rok na to syn Borisa Pasternaka Jevgenij mohol v Štokholme Nobelovu medailu s diplomom prevziať. Finančnú sumu však nie. Podľa ustanovení Akadémie bola totiž po „odmietnutí“ prevedená späť do fondu a už viac s ňou nebolo možné disponovať.
 |
Pasternakovo odmietnutie Nobelovej ceny
V roku 1956 napísal román Doktor Živago.
O rok neskôr dielo vyšlo v Taliansku.
V roku 1958 dostal Pasternak Nobelovu cenu za literatúru, odmietol ju.
Cenu prevzal až jeho syn.
Autor: Borislav Petrík
