Mikrób tuberkulózy existoval už v prehistorických časoch. Najstarším dokladom je kostra z Turecka spred pol milióna rokov. Babylonská ríša a staroveká India označili chorobu za prekážku manželstva, Starý zákon ju považoval za boží trest, študovali ju grécki učenci, Európa o nej hovorila ako o „veľkom bielom more“. Stredoveký človek v príznakoch choroby videl upíra, preto ho spaľoval a jedením popola „odstraňoval kliatbu“. Ľudové liečiteľstvo poznalo na zmiernenie trápenia napríklad žihľavu, repík, alebo varené vnútornosti líšky. Účinný liek objavil až v roku 1944 americký mikrobiológ Selman Abraham Waksman.
Ukrajinský rodák
Americkým občanom sa Waksman stal šesť rokov po tom, ako dostal v ukrajinskej Odese maturitný diplom a emigroval. Pochádzal zo zbožnej židovskej rodiny usadenej v dedinke Pryluky neďaleko Kyjeva.
Základné vzdelanie dostal v miestnej židovskej škole cheder a interpretáciou Talmudu. Bol nadaný, ako desaťročný vyučoval svojich rovesníkov.
Jeho matka si uvedomovala nutnosť svetského vzdelania, preto mu obstarala súkromných učiteľov hebrejčiny, ruštiny, aritmetiky, histórie a geografie.
Jej smrť a antisemitské nálady po revolúcii v roku 1905 zmenili jeho rozhodnutie študovať na univerzite v cárskom Rusku. Usadil sa v New Jersey.
Cesta k pôde
„Pusté mestečko, bezvýznamná bodka medzi bezhraničnými rovinami,“ tak opísal miesto svojho narodenia. Vo svojich pamätiach Waksman hovorí aj o kvalite a úrodnosti černozeme, ktorá sa rozprestierala na rozľahlej Ukrajine.
Práca na farme jeho príbuzných v Novom svete a stretnutie s ukrajinským rodákom Dr. Lipmanom ho nasmerovali na cestu k štúdiu pôdnych mikroorganizmov.
Na jeseň 1915 vstúpil ako študent na akademickú pôdu Rutgers University of Agriculture a vrátil sa tam po rokoch ako doktor biochémie, aby zaujal miesto lektora pôdnej mikrobiológie a bádateľa v Experimentálnom ústave.
Znepriatelené mikróby
Stal sa profesorom a v tridsiatych rokoch 20. storočia viedol najtalentovanejších absolventov ako bol Rene Dubos, ktorý sa preslávil výrokom „Mysli globálne, konaj lokálne“ a ako prvý objavil pôdne baktérie produkujúce antibiotiká.
Študent tak odštartoval novú etapu bádania po prírodných antibiotikách, ktorá priniesla svetový úspech aj jeho učiteľovi.
Pokusy s baktériou tuberkulózy v pôde odhalili Waksmanovmu laboratóriu úžasnú vlastnosť mikróbov, schopnosť niektorých ničiť iné. Systematický výskum začal v skupine pôdnych mikroorganizmov aktinomycet. Zhromažďoval ich vyše tridsať rokov a kedysi boli jeho pionierskou prácou na Rutgers University.
Selmanovi Waksmanovi sa podarilo izolovať antibiotiká ešte pred Flemingovým penicilínom. Prvé pokusy však priniesli látky, ktoré boli pre ľudský organizmus jedovaté a v praktickej medicíne teda nepoužiteľné.
Tuberkulózy sa bál
Robert Koch ako prvý pozoroval modré baktérie tuberkulózy už v druhej polovici 19. storočia a po vynájdení vakcíny v roku 1908 bola lacnou látkou očkovaná miliarda ľudí. Liek na nákazu však stále neexistoval.
Keď medicínske centrum Mayo Clinc navrhlo Waksmanovi jeho hľadanie, nebol nadšený.
Mycobacterium tuberculosissa v ňom vyvolával strach. Do prízemia laboratória, kde ho izolovali, nikdy nevkročil, celý výskum riadil zo svojho laboratória na treťom poschodí.
Štyridsiate roky priniesli úspech nielen jeho Ústavu pôdnej mikrobiológie, ale celému svetu. Medzi objavom pätnástich antibiotík vynikol predovšetkým jeden. Streptomycín, ktorý dokázal liečiť tuberkulózu.
Rozprávač
Vo svojej autobiografii sa Waksman ironicky nazval – Ten od rozprávača príbehov, pretože jeho otec bol veľkým znalcom starých rozprávaní. Vznik streptomycínu sa tiež stal príbehom a sprevádzali ho viaceré mýty.
Jeden rozšíril dokonca aj univerzitný časopis Rutgersovej Univerzity. K objaveniu lieku na tuberkulózu malo prísť vďaka nahnevanému farmárovi a jeho chorým sliepkam. Podľa tejto fámy Waksman iba náhodou využil schopnosti neznámej huby zo záhrady farmára, ktorý ho požiadal o pomoc.
Ďalší príbeh sporu o nárok na Nobelovu cenu trvá dodnes. „Neprerozdelenie zásluh je vo vede bežné.“ Tento Waksmanov výrok pochopil časopis Nature ako nepriame potvrdenie toho, že skutočným objaviteľom streptomycínu je študent jeho laboratória Albert Schatz. Spustil tak špekulácie, ktoré poškodili Waksmanovu reputáciu a spochybnili ho ako autora objavu.
Waksman sa viackrát priznal, že Schatz bol spoluobjaviteľom lieku, ale do Nobelovej ceny ho nikdy nezahrnuli. Medailu za podiel na vývine streptomycínu mu po desaťročiach priznala až Rutgersova univerzita.
Napriek tomu, že liečba tuberkulózy je dostupná od konca druhej svetovej vojny, je po víruse HIV najčastejším celosvetovým smrtiacim infekčným ochorením.
Autor: Katarína Tesárová
