Skúsenosti začal zbierať v malých bitkách proti Indiánom, neskôr velil dvom miliónom amerických vojakov v Európe. Prvý a jediný americký dôstojník, ktorý získal najvyššiu možnú hodnosť ešte počas života. Ako generál armád Spojených štátov zomrel John Joseph Pershing 15. júla 1948.
Začneme od konca. Keď John Pershing odišiel do vojenského dôchodku, rozhodol sa spísať memoáre. Ukázal, že rovnako obratný ako so zbraňou (patril medzi najlepších pištoľníkov v armáde) je aj s perom. „Moje skúsenosti so svetovou vojnou“ získali v roku 1932 Pulitzerovu cenu. Práve prvý celosvetový konflikt spravil z Pershinga legendu medzi generálmi (nielen) dvadsiateho storočia.
Prvé skúsenosti s velením získaval čerstvý absolvent vojenskej akadémie vo West Pointe pri konfliktoch s Indiánmi. V Novom Mexiku bojoval proti Apačom, v Iowe bol pri poslednom povstaní Siuxov.
Mladý poručík viedol regiment zložený z amerických černochov, tzv. bizónnych vojakov. Vtedy platila v Spojených štátoch zásada, že „bieli“ a „čierni“ vojaci musia slúžiť samostatne a veliteľom môže byť len beloch. Pershing sa stal jedným z najväčších obhajcov vojakov čiernej pleti v americkej armáde. Aj preto mu neskôr prischla prezývka Black Jack.
Z kapitána na generála
Jeho schopnosti veliteľa sa začali prejavovať aj v ďalších misiách. Na prelome storočí bojoval v španielsko-americkej vojne na Kube (zaujali najmä jeho víťazstvá v bitkách v Santiagu a na kopci San Juan) či v konflikte na ďalekých Filipínach.
Pershingove úspechy si všimol aj vtedajší prezident Theodore Roosevelt. Navrhol americkej armáde, aby vtedajšieho kapitána povýšili na plukovníka. Postup v americkej armáde v tých časoch závisel hlavne od počtu odslúžených rokov, a tak velenie 43 ročného Pershinga povýšiť odmietlo.
Po tom, čo sa vrátil z misie v Japonsku, sa prezident Roosevelt rozhodol navrhnúť Pershinga rovno na brigádneho generála. Kongres to odklepol a kapitán Pershing tak razom preskočil tri šarže a 862 nadriadených. Ako generálmajor velil tiež invázii do Mexika, kde naháňal revolucionára Pancha Villu.
Hrdina svetovej vojny
Američania sa dlho držali mimo veľkého konfliktu, ktorý vypukol v Európe a zasiahol nakoniec celý svet. Na stranu Francúzska a Británie sa otvorene postavili až v roku 1917 po nemeckých ponorkových útokoch.
Prezident Woodrow Wilson si za šéfa Amerických expedičných síl v Európe vybral Johna Pershinga. Dovtedy americkú armádu tvorilo len 127tisíc mužov. Zákon o povinnej vojenskej službe odviedol do európskych zákopov asi dva milióny mužov.
Vzhľadom na to, že Pershingovi sa dostali pod ruku neskúsení vojaci, do prvej vážnej bitky sa expedičný zbor zapojil až koncom mája 1918. Aj vďaka americkým silám Spojenci donútili v novembri Nemcov podpísať prímerie.
Pershing sa do Ameriky vracal ako hrdina. Napriek tomu, že mnohým (napríklad generálovi Douglasovi McArthurovi) sa jeho metódy nepáčili, prezident Wilson spolu s kongresom Pershinga povýšil na najvyššiu možnú šaržu generála armád Spojených štátov. Túto poctu získal predtým iba George Washington.
