Keď sa francúzsky námorník a objaviteľ Samuel de Champlain rozhodol založiť v novom svete osadu, ktorá by bola centrom obchodu, hľadal najmä na pobreží Rieky svätého Vavrinca. Dlho neúspešne. Vodný tok sa mu zdal priširoký a pobrežie „hornaté a pusté“.
Až to napokon našiel: na mieste, kde rieka merala len kilometer a veľmi dobre sa dala brániť, sa mu 3. júla 1608 pred očami ukázala ideálna oblasť pre nové mesto.
Prvú stálu francúzsku osadu v novom svete nazval výstižne – Quebec. V reči miestneho indiánskeho kmeňa Algonkinov to znamenalo „miesto, kde sa zužuje rieka“. S výnimkou piatich rokov sa až do roku 1759 stal Quebec centrom francúzskych kolónií v Severnej Amerike.
Ťažké začiatky
Francúzi pritom skúmali východné pobrežie svetadielu celé predchádzajúce storočie. Dúfali, že nájdu kratšiu severnú cestu do bohatého Orientu. Najznámejší bádateľ Jacques Cartier založil v roku 1541 prvú francúzsku osadu v Severnej Amerike. Vydržala dva roky.
Po nepresvedčivých výsledkoch Francúzi na čas bádanie pozastavili. Vrátili sa k nemu až koncom 16. storočia.
Začiatky Quebecu, rovnako ako mnohých iných severoamerických osád, boli ťažké. Prvú zimu zahynulo od hladu či na choroby až dvadsať z 28 osadníkov.
Postupne sa však mesto začalo rozrastať. Pomohlo vylepšovanie poľnohospodárstva (osadníci mohli prežiť tvrdé zimy), ako aj diplomatické budovanie vzťahov s miestnymi indiánskymi kmeňmi (najmä s Hurónmi a Algonkinmi).
Hlavnú zásluhu na tom mal Samuel de Champlain. Dobrodruh sa z vojaka, navigátora a bádateľa preorientoval na diplomata a kolonizátora. Úspešne.
V čase jeho smrti sa Quebec stal hlavným centrom kolónie, ktorú kardinál Richelieu nazval Novým Francúzskom. V roku 1635 Champlain zomrel fakticky ako prvý guvernér francúzskej dŕžavy v Severnej Amerike.
Od Hudsona po Floridu
Nielen legendy hovoria, že záujem Francúzov o túto časť pobrežia Ameriky spôsobili bobry. Kožušina tohto zvieraťa, ktoré sa neskôr stalo symbolom Kanady, ako aj olympiády v Montreale v roku 1976, bola v tom čase módny hit bohatých Európanov. A práve po Kanade behali tieto zvieratá v miliónoch.
V Quebecu na začiatku bývali najmä obchodníci a misionári. Dodnes v rovnomennej kanadskej provincii žije až 83 percent katolíkov. V roku 1674 v meste vznikla aj biskupská diecéza.
Paríž postupne svoje teritóriá v Severnej Amerike rozširoval a v polovici 18. storočia už ovládal oblasti od východnej Kanady, Veľkých jazier, Louisiany až po Mexický záliv. To sa nepáčilo anglickým kolóniám. Francúzov v tom čase žilo v Severnej Amerike len 60tisíc, no Angličanov už milión. Kým väčšie Nové Francúzsko bolo stále najmä zdrojom surovín, americkí Angličania (a budúci Američania) už žiadali čoraz viac samostatnosti a rovnako aj ďalšie územia na kolonizáciu.
Vojna s Angličanmi
Napätie nakoniec v roku 1756 prerástlo do vojny. Po sedemročnom konflikte pripadli všetky francúzske dŕžavy britskej korune.
Quebec padol do anglických rúk po bitke na Abrahámových pláňach v roku 1759. Hoci sa ho neskôr skúšali zmocniť aj samostatné americké kolónie, zostal súčasťou britskej koruny a neskôr sa stal hlavným mestom rovnomennej provincie nezávislého kanadského štátu.
Aj keď súčasná Kanada je prevažne anglická, Quebec si zachoval svoj frankofónny charakter. Dodnes je tu oficiálny jazyk iba francúzština a mnohé časti mesta (ako aj ďalšia metropola provincie – Montreal) pripomínajú skôr Európu ako Ameriku.
Odlišnosť kultúry viedla v istých časových obdobiach k snahám o odtrhnutie sa provincie od Kanady. Naposledy to quebeckí separatisti skúšali v roku 1995. Obyvatelia provincie však samostatnosť Quebecu v referende, aj keď tesne, odmietli.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
