Evolúcia, prírodný výber, vznik druhov. To sú slová, ktoré dnes spájame s menom anglického prírodovedca Charlesa Darwina. Pri formovaní evolučných myšlienok však zohral významnú úlohu aj ďalší britský prírodovedec Alfred Wallace. V londýnskej Linného spoločnosti čítali práce oboch veľkých biológov v jeden večer.
Darwin sa narodil v bohatej a usporiadanej rodine s dlhou tradíciou, ktorá podporovala jeho intelektuálne ambície. O štrnásť rokov mladší Wallace bol samouk bez vlastného príjmu. Keď cestoval Darwin, napríklad na lodi Beagle, bolo to preto, aby si rozšíril obzory. Keď cestoval Wallace, bolo to z nevyhnutnosti, pretože sa živil zbieraním prírodovedných vzoriek, ktoré predával múzeám. Wallacea nakoniec priviedla k Darwinovi myšlienka, ako získať vtáctvo z Malajzie.
List z Halmahery
Od roku 1855 si Darwin a Walace písali. Zistili, že majú rovnaké záujmy a čítajú rovnaké knihy, napríklad od geológa Charlesa Lyella alebo ekonóma Thomasa Malthusa. To však ešte netušili, že ich spája aj silná spoločná vízia: snaha nájsť v prírode mechanizmus, ktorý by nahradil zjavne nefungujúcu božskú ruku.
Ako píše historik vedy Edward Larson v knihe Evolúcia, obaja našli odpovede v Malthusovi. Darwinovi zišla na um myšlienka prežitia lepšie prispôsobeného jedinca v komfortnom londýnskom salóne. Wallacea zastihla, keď vo vysokej malarickej horúčke ležal v domorodej chatrči pri dedine Dodinga na ostrove, ktorý dnes patrí Indonézii a volá sa Halmahera.
Wallace nelenil, načrtol svoju evolučnú víziu na niekoľko strán a poslal ju Darwinovi so želaním, aby ju postúpil Lyellovi a ďalším. Do Londýna dorazila po niekoľkomesačnom putovaní v júni 1858. Larson píše: „Wallaceova esej sa začínala novou formuláciu Malthusovho populačného princípu: život divých zvierat je zápasom o existenciu... Darwin čítal tieto slová ako presný súhrn svojej vlastnej teórie.“
Možno si predstaviť Darwinov úžas, s ktorým preletel tých niekoľko viet. Sám pracoval na teórii evolúcie už dvadsať rokov a zhromaždil na jej podporu nepreberné množstvo dôkazov.
Darwinov perfekcionizmus
Od mája 1856 začal na Lyellovo naliehanie písať štúdiu o druhoch a chcel ju urobiť takú perfektnú, ako len bude možné. Ako správny vedec (a viktoriánsky gentleman) však splnil Wallaceovo želanie a jeho list sa dostal do rúk Lyella a ďalšieho významného prírodovedca Hookera.
Keďže obaja mali vplyv na členov vedenia Linného spoločnosti, zariadili, aby tam 1. júla 1858 prečítali Wallaceov list spolu s krátkym súhrnom Darwinových objavov.
„Napodiv, keď zoberieme do úvahy obsah, nevzbudili články čítané sekretárom medzi nepočetným poslucháčstvom takmer nijaké vzrušenie. Keď ich o niekoľko mesiacov zverejnil časopis spoločnosti, niekoľko ľudí si uvedomilo ich možný dosah,“ napísala znalkyňa Darwinovho života Janet Brownová.
Neprišli na zasadnutie
Darwin ani Wallace na zasadnutí londýnskej Linného spoločnosti (Lynnean Society of London) neboli. Darwinovi zomrelo dva dni predtým desiate dieťa, malý Charles, a ako milujúci otec bol príliš rozrušený na to, aby prišiel. Wallace, na míle vzdialený, sa o akcii dozvedel až o niekoľko mesiacov. Ako človek zdvorilý napísal Darwinovi a ostatným, že spôsob uvedenia diela považuje za uspokojivý.
„Aj keď Darwina vďaka jeho správaniu počas tohto incidentu životopisci často hodnotia ako štedrého gentlemana, tú pravú veľkorysosť nepochybne prejavil Wallace, nevedomý katalyzátor celej aféry,“ napísala Brownová.
Darwin po zasadnutí zobral manželku a rodinu na krátke prázdniny. Potom začal dopisovať rozpracované dielo o evolúcii. Vydal ho 24. novembra 1859 liberálny nakladateľ John Murray. Práve on navrhol názov, ktorý znie O pôvode druhov prostredníctvom prírodného výberu alebo zachovávanie zvýhodnených rás v zápase o život. Sám Darwin vnímal dielo svojho života ako nedorobený okresaný výťah. My však dnes Pôvod druhov vidíme ako kompaktnú, živo napísanú vyargumentovanú knihu, ktorú mnohí čítali a niektorí aj pochopili.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
