Stroje pristávali na letisku Tempelhof každé tri minúty. V roku 1948 išlo o nevídanú logistickú operáciu, ktorá slávila úspech. Západ nosil do Berlína sušené mlieko, zemiaky a múku, ale dovážalo sa aj uhlie, benzín a lieky. Bitku so Sovietmi pomohli nakoniec vyhrať sladkosti, ktoré hrozienkové bombardéry zhadzovali deťom.
Štatistika: Každý Berlínčan potreboval 1700 kalórii denne.
Dopraviť bolo treba každý deň 1500 ton potravín a k tomu ešte 3500 ton uhlia a benzínu.
Piloti nalietali za 308 dní trvania blokády vyše 200 miliónov kilometrov.
Pri haváriách zomrelo 78 ľudí, ktorých si pripomína pamätník pred letiskom Tempelhof.
„Diaľnice sú zatvorené pre opravy,“ ohlásili Sovieti v polovici júna 1948. O pár dní „pre technické problémy“ zastavili aj železničnú dopravu. Vzápätí s poľutovaním priznali, že ich sektor nemôže dodávať potraviny pre obrovské západné štvrte. Odštartovala berlínska blokáda. Spojenci sa však nedali zaskočiť a ihneď spustili tzv. letecký most, ktorý potupil Moskvu.
Ostrov v červenom mori
Blokáda Berlína bola prvou vážnou krízou studenej vojny a naznačila kurz, akým sa budú vyvíjať vzťahy medzi Moskvou a Západom. Na Postupimskej konferencii si mocnosti rozdelili porazené Nemecko a Berlín do štyroch okupačných zón. Západné sektory (britský, americký a francúzsky) v hlavnom meste sa ocitli uprostred červeného sovietskeho mora.
Čoskoro nasledovali prvé spory. Stalinova snaha udržať Nemecko ekonomicky na kolenách kontrastovala s predstavou Západu, ktorý chápal, že bez silného Nemecka sa nepozdvihne celý kontinent.
Už v roku 1946 prestali Sovieti zásobovať Západ potravinami. Američania zasa odmietli demontovať fabriky, ktoré v rámci povojnových kompenzácii prenášali na východ. Výsledkom bol rozpad spoločnej rady, ktorá riadila Nemecko.
Západ musí z Berlína von
Stalin sa rozhodol, že musí dostať Západ von z Berlína. Dúfal, že blokáda mesto rýchlo vyčerpá a Američania a Briti ho prenechajú Sovietom. Americký generál Lucius D. Clay však prišiel s myšlienkou leteckého mosta. Bol presvedčený, že Berlín nemôže nechať napospas Moskve, pretože by tým utrpela americká prestíž.
Sovietom prešiel cez rozum. Západ sa ku koncu vojny síce so Stalinom nedohodol na pozemných koridoroch, podpísal však zmluvu o troch leteckých mostoch do Berlína. Na zlosť Rusov teda mohli Spojenci do metropoly pokojne lietať.
Američania a Briti spustili letecký most 25. júna 1948. V tomto čase mohli viac než dvojmiliónové západné štvrte vydržať bez dodávok potravín približne mesiac. Zásoby uhlia boli o niečo vyššie. Lietadlá spočiatku vozili 750 ton na deň, zakrátko však lety zefektívnili. Aby sa zrýchlili štarty, posádka nemohla opustiť kokpit. Občerstvenie pilotom nosili najkrajšie Berlínčanky priamo na dráhu. Každý pilot mal na pristátie iba jeden pokus. Ak sa mu nepodarilo dosadnúť, musel s celým nákladom letieť späť do západného Nemecka. Vďaka tomuto systému pristávali stroje každé tri minúty.
Moskva si robila žarty
Komunistická tlač si spočiatku robila z mosta žarty. Časom však aj politické špičky v Moskve museli uznať, že Západu sa darí efektívne narúšať ich blokádu. Vymýšľali preto nové stratégie. Sovietské lietadlá ohrozovali spojenecké a rušili rádiové spojenia. Pokúšali sa aj prilákať západných Berlínčanov na bezplatné jedlo, no len málokto prešiel do ich sektora. Naopak Američanom sa podarilo vyhrať bitku o srdcia ľudí. Môžu za to tzv. hrozienkové bombardéry, ktoré prinášali deťom sladkosti. S nápadom prišiel pilot Gail Halvorsen, ktorý pri pristávaní zhadzoval žuvačky a hrozienka. Každý deň naňho čakalo viac a viac detí a dostal prezývku Čokoládový ujo.
Jeho nadriadený bol spočiatku nahnevaný. Keď však novinári odfotili nadšený drobizg, z operácie sa stal obrovský propagandistický úspech. Americké deti zbierali sladkosti pre berlínskych rovesníkov a pridali sa aj veľké firmy. Sovieti boli potupení a v apríli 1949 začali uvažovať o zrušení blokády. Došlo k nemu 12. mája a do Berlína prišli prvý vlak a kamióny zo západného Nemecka.
