Nepatril medzi prezidentov, ktorí by zapĺňali učebnice dejepisu vojnami, rozsiahlymi reformami či veľkými filozofickými myšlienkami. Stephen Grover Cleveland sa vlastne zapísal do dejín najmä tým, aký bol obyčajný.
Grover Cleveland bol jediným prezidentom, ktorého zvolili do úradu dvakrát s prestávkou. Jediným, ktorý fakticky vyhral voľby trikrát, no prezidentom bol len dvakrát. Bol tiež prvým prezidentom, ktorý sa oženil v Bielom dome.
Jeho životný príbeh je ako vystrihnutý z knihy o americkom sne. Narodil sa v rodine presbyteriánskeho kazateľa a dcéry knihovníčky. Vyrastal v štáte New York v početnej rodine s deviatimi deťmi. V cirkvi mu ponúkli zaplatiť univerzitu, ak sa po štúdiách stane kazateľom. Cleveland to odmietol a nikdy formálne vzdelanie nezískal. Napriek tomu sa vypracoval na špičkového právnika a ekonóma. Začínal ako úradnícky poslíček v advokátskej kancelárii Rogers, Bowen a Rogers, od roku 1859 bol advokátom sám a neskôr si založil vlastnú prax.
Do politiky ako šerif
Ťahalo ho to však do politiky, napriek tomu, že prvé voľby na okresného prokurátora v roku 1865 prehral (tesne ho porazil jeho priateľ a spolubývajúci, republikán Lyman Bass). V roku 1870 získal demokratickú nomináciu na voľby šerifa v Erie County a voľby vyhral. O 12 rokov sa uchádzal o post starostu Buffala, kde bola miestna samospráva bola skorumpovaná. Voľby tiež vyhral, no v komunálnej politike sa nezastavil a začal mieriť na celoamerické úrady.
V roku 1884 vládla v americkej politike tvrdá stranícka ruka, o kandidátoch rozhodovala hŕstka vyvolených na straníckych konventoch. Republikáni nominovali po štyroch hlasovaniach ambiciózneho, no nepopulárneho Jamesa Blaina. „Blaine, Blaine, klamár z Maine,“ znel pokrik opozičných demokratov. Cleveland sa kandidátom demokratov stal skôr vďaka náhode: jeho nominácia bola výsledkom kompromisu. Cleveland nakoniec vo voľbách vyhral tesnou väčšinou v celkovom počte voličov, no v Zbore voliteľov mal hladkú prevahu.
Prezident reforiem a veta
Okamžite po zvolení začal so svojou reformnou a nadstraníckou politikou. Veril v čestnosť a zásady ekonomiky. Znárodnil železničnú pôdu, ktorej sa železničné korporácie zmocnili ilegálne. Zreformoval štátnu správu, zbytočných úradníkov a politických nominantov vyhodil. Naopak, v úradoch ponechal aj schopných republikánov. U Clevelanda sa počítalo, kto mal čo v hlave, a nie aké politické skupiny za ním stáli. Jeho vzťahy s Kongresom tiež neboli najružovejšie. Vstával skoro ráno a prečítal každý jeden navrhnutý zákon. Vetoval o stovky viac zákonov ako jeho 21 predchodcov dokopy. Vlastne za svojich osem rokov v úrade vetoval 584 zákonov, prekonal ho svojimi 635 vetami iba Franklin Delano Roosevelt, ten však úradoval vyše dvanásť rokov. Nenadarmo si Cleveland vyslúžil prezývku „prezident veta“.
Svadba v Bielom dome
Do Bieleho domu sa dostal ako starý mládenec, no v roku 1886 si v modrej izbe Bieleho domu povedal áno s Frances Folsomovou. Iba dvaja prezidenti sa ženili v Bielom dome.
V roku 1888 sa Cleveland uchádzal o opätovné zvolenie. V niekoľkých dôležitých štátoch tesne prehral, čo ho stálo víťazstvo v Zbore voliteľov a prezidentskú stoličku. Vlastne iba Cleveland a Al Gore v roku 2000 boli jediní prezidentskí kandidáti, ktorí vyhrali v celkovom počte voličských hlasov, ale nakoniec prehrali voľby. Po štvorročnej prestávke sa však do Bieleho domu vrátil. Jeho druhé funkčné obdobie a rozhodnutia boli poznačené hospodárskou krízou. Cleveland zomrel 24. júna 1908 vo veku 71 rokov.
