Koncom štyridsiatych rokov hľadala americká televízia CBS šou, ktorá by naplnila jej požiadavky na ľahší, vtipný a rodinný pravidelný program. Taký, aby ho dokázala vysielať každý týždeň a pritiahol jej množstvo nových divákov.
Ako ideálny žáner sa javilo varieté, v ktorom by sa stretlo hovorené slovo, nejaký ten spev, občas nejaké bábky, kúzelník či cirkusové predstavenie. Ako ideálny moderátor sa javil Ed Sullivan, ktorý už v tridsiatych rokoch vystupoval so svojím programom na Broadwayi a vo zvyšnom čase sa venoval novinárčine, stĺpčekom či komentovaniu života celebrít. Okrem toho mal aj krátku skúsenosť s moderovaním v rádiu.
Talentovaný a neskúsený
So skutočným vystupovaním pred televíznymi kamerami a publikom naživo však nemal veľké skúsenosti. Dokázal to však nahradiť bezprostrednou prirodzenosťou. Komik Alan King o ňom preto vraviel, že „Ed síce nevie nič robiť, ale v televízii mu to ničnerobenie ide lepšie, ako komukoľvek inému“. Televízia CBS sa teda nechala presvedčiť a Sullivana najala: 20. júna odvysielala prvú časť jeho programu Toast of the Town.
Sullivan od začiatku dával v šou priestor nielen populárnym a známym osobnostiam, hľadal aj mladé a zaujímavé kapely. Z nočných klubov pred kamery vytiahol napríklad herca a speváka Deana Martina či komika Jerryho Lewisa. Klasickými sa stali i zakončenia programov. Ed sa vyžíval v extrémnostiach, preto raz na konci vystúpila klasická hudba, inokedy zase zbor spievajúcich hasičov, vždy však s citom presne vystihnúť to, čo jeho diváci chcú vidieť. Nech to bola i Maria Callas, ktorá u Sullivana odspievala scénu z Toscy.
Toast of the Town sa na The Ed Sullivan Show oficiálne premenovala v roku 1955. Už predtým však program nik nenazýval inak, ako šou Eda Sullivana. Od ostatných televarieté ju však odlišovala Sullivanova schopnosť vycítiť, čo je aktuálnym trendom mladých.
Sleduje trendy
Bol jedným z prvých, ktorí rokenrol predstavili aj inému, ako adolescentnému publiku. V septemberi 1956 v šou vystúpil Elvis Presley a jeho vystúpenie plné erotiky šokovalo vtedajšiu prudérnu americkú stredostavovskú spoločnosť. V roku 1964 sa dohodol na troch vystúpeniach s britskou kapelou The Beatles, údajne po tom, ako raz na londýnskom letisku Heathrow videl, aká mánia okolo kapely funguje. Reakcia bola rovnaká. „Beatlesmániu“ rozpútal aj v Spojených štátoch.
Sledovanosť šou spolu s Beatles bola navyše Sullivanovým celoživotným rekordom. U Sullivana pritom vystúpili ikony ako The Rolling Stones, The Doors či Janis Joplin. Jedine Bob Dylan uňho nikdy nevystúpil, nepáčili sa mu cenzorské zásahy televízie do jeho skladby Talkin' John Birch Society Blues. Sullivan pritom rád provokoval, ako jeden z prvých dával v celoštátnom vysielaní priestor afroamerickým umelcom ako James Brown, Aretha Franklin či Sammy Davis Jr., či otvorene hovoril o psychických poruchách a pomeroch v ústavných liečebňach.
Poslednú časť The Ed Sullivan show s poradovým číslom 1071 odvysielali 28. marca 1971. Ani Sullivan sa v sedemdesiatych rokoch nevyhol strate diváckeho záujmu.
Štúdio, z ktorého Sullivan celý čas vysielal, sa dnes na jeho počesť volá Divadlo Eda Sullivana. Dnes z neho vysiela David Letterman.
 |
