Mal obrovský cit pre hudobné nástroje. Dokázal ich zvuk premeniť na nezabudnuteľný zážitok. Ako Let čmeliaka či podmanivú náladovú skladbu k rozprávkovej Šeherezáde. Patril medzi najväčších majstrov orchestrálnej farby. Predstaviteľ ruskej národnej hudby Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov zomrel 21. júna 1908.
Narodil sa v Tichvine pri Petrohrade v šľachtickej rodine, kde sa nikto nevenoval hudbe. Keďže jeho starší brat bol námorným dôstojníkom, aj Korsakov túžil po tomto povolaní. Napokon sa stal žiakom Námorníckej školy v Petrohrade.
Zmenila ho opera
Náhodná návšteva opery to zmenila. Hudba mu učarovala. Začal si kupovať noty, klavírne výťahy z opier, usilovne hral, chodil do opery. Od 14 rokov už komponoval. Po skončení školy sa ako 18-ročný stal námorným dôstojníkom a na plachetnici Diamant podnikol trojročnú plavbu okolo sveta. Na tejto plavbe spoznal život na všetkých kontinentoch, rôzne kultúry, prírodu. Osobitne obdivoval svet Orientu, ktorý neskôr zobrazil vo svojich skladbách.
Inšpiroval sa tiež ruskou históriou, bylinami a rozprávkami. Počas cesty skomponoval Symfóniu es mol, ktorú roku 1865 s úspechom uviedol Balakirev. Napísal aj Orchestrálnu fantáziu Sadko a Orchestrálnu fantáziu na srbské témy.
Profesor na konzervatóriu
Keďže neskôr slúžil iba na pevnine, mohol sa viac venovať svojim hudobným záľubám. Keď ho ministerstvo námorníctva poverilo novou hodnosťou a stal sa inšpektorom hudobných telies ministerstva, mohol prijať aj miesto profesora skladby a inštrumentácie na petrohradskom konzervatóriu, pracovať na učebnici inštrumentácie a dirigovať. Stal sa najlepšie technicky vyzbrojeným členom Mocnej hŕstky.
Dokázal s vysokou mierou originality jedinečne využívať farbu jednotlivých hudobných nástrojov, spájal ich do nových neznámych odtieňov. Ako pedagóg významne ovplyvnil aj svojich žiakov – Glazunova, Grečaninova, Stravinského či Prokofjeva. V roku 1905 vystúpil na obranu študentov perzekvovaných za demonštráciu pred Zimným palácom, za čo upadol do nemilosti a z konzervatória ho prepustili. Po niekoľkých mesiacoch ho však prijali späť.
V Korsakovovom rozsiahlom diele sa spája ruská ľudová hudobnosť a orientálna rozprávková farebnosť. Vedel majstrovsky využívať jednotlivé hudobné nástroje symfonického orchestra. Často si tiež sám písal libretá.
Jednou z najznámejších melódií skladateľa je orchestrálna medzihra Let čmeliaka z opery Rozprávka o cárovi Saltánovi (podľa Puškinovej básne), ktorá sa stala svetoznáma v úpravách pre najrôznejšie hudobné nástroje. V nej cárovič chce navštíviť svojho otca tak, aby ho nikto nevidel. Premenený na čmeliaka to dokáže. Jeho bzučanie a poletovanie je vyjadrené virtuózne čisto hudobnými nástrojmi v orchestri.
Slávna Šeherezáda
Svetoznáma je aj virtuózna orchestrálna skladba podmanivej náladovosti, plná exotickej farebnosti a celkom nových hudobných postupov – orchestrálna suita Šeherezáda, ktorá čerpá z orientálneho príbehu Tisíc a jednej noci.
V štyroch vetách je dielo hudobným prepisom ľúbostného príbehu sultána Šahriara a princeznej Šeherezády. Podľa arabských rozprávok sultán bol sklamaný neverou svojej ženy, preto sa chcel pomstiť ostatným ženám. Dal príkaz, aby mu každý večer priviedli dievča, ktoré na druhý deň dal popraviť. Aj Šeherezáda rozprávala príbehy ako jej predchodkyne, ale žiadny nedokončila. Sultána očarila svojou výrečnosťou a krásou tak, že zvedavý sultán odkladal popravu zo dňa na deň, až od svojho rozhodnutia napokon celkom upustil. Trpezlivá, duchaplná a milujúca Šeherezáda dorozprávala a s poslednou rozprávkou si získala aj sultánovo srdce.
Korsakov s nesmiernou obetavosťou pracoval aj na dielach svojich priateľov, z ktorých mnohé dokončil či zinštrumentoval. Bez jeho kompozičnej pomoci by zostali nedokončené skladby Dargomižského, Borodina, Musorgského. Korsakov zomrel ako 64-ročný. Učebnice inštrumentácie a jeho memoáre vyšli až po jeho smrti.
