Na Slovensku ich poznáme iba z filmov, v Amerike boli desiatky rokov pevnou súčasťou víkendovej kultúry. V júni roku 1933 v mestečku Camden v štáte New Jersey otvorili prvé autokino.
Richard M. Hollingshead pôvodne podnikal v chemickom priemysle, jeho rodina mu totiž zanechala továreň. Nakoniec sa však preslávil v úplne inej brandži.
Všetko sa to začalo začiatkom 30 rokov na dvore jeho domu. Na stromy pribil plátno a na svoje auto nainštaloval projektor od Kodaku. Za plátno položil rádio, ktoré malo slúžiť ako reproduktor pre vysielaný film. Kvalitu zvuku skúmal za rôznych podmienok a počasia. Taktiež sa snažil zistiť, ako by mali byť autá postavené, aby bol z každého dobrý výhľad na plátno.
Keď bol s výsledkami spokojný, v auguste 1932 sa odvážil so svojím „vynálezom“ ísť na patentový úrad. Netrvalo ani rok a úrad mu pod číslom 1.909.537 patent na autokino skutočne vydal (hoci o takmer dvadsať rokov neskôr ho okresný súd v Delaware zrušil).
Hollingshead chcel premeniť svoj dvor na skutočný biznis, pomohli mu s tým ďalší traja investori Willie Warren Smith, Edward Ellis a Oliver Willets. V júni 1933 v Camdene, v štáte New Jersey otvorili prvé autokino na svete. Lístok doňho stál 25 centov na osobu a žiadne auto neplatilo viac ako dolár.
Kino, kde sedíte vo svojom aute, pre typickú americkú rodinu v 30. rokoch vôbec nebolo zlým nápadom. Do kina sa chodilo ako do divadla, rodičia sa museli vyobliekať, pre deti zohnať na večer či noc pestúnku. S autokinom im starosti tohto druhu odpadli. Do kina mohla odrazu ísť celá rodina.
Aj pre kričiace deti
Deti mohli prísť v pyžame a počas predstavenia spať, unavení rodičia sa nemuseli stresovať s módnymi doplnkami. „Celá rodina je vítaná, bez ohľadu na to, aké hlučné sú vaše deti,“ znela prvá reklama na Hollingsheadovo kino. Hoci neskôr v kine mali špeciálne rádiá a zvuk mohli hostia počúvať z reproduktora priamo v aute, spočiatku boli reproduktory rozmiestnené v kine. Nevýhodou bolo, že zvuk bolo počuť nielen v kine, ale aj vo všetkých priľahlých usadlostiach.
Kino v Camdene síce vydržalo iba tri roky, no nápad sa rozšíril ďalej. Do druhej svetovej vojny bola v Amerike už stovka takýchto kín. Najpopulárnejšie boli koncom 50. a začiatkom 60. rokov, keď ich počet presiahol štyri tisícky.
Pozoruhodné bolo kino, ktoré v roku 1948 otvoril bývalý pilot amerického námorníctva Ed Brown. Bolo to prvé autokino kombinované s lietadlovým kinom. Parkovať v ňom mohlo nielen 500 áut, ale aj 25 lietadiel. Pristávali na leteckom poli, ktoré bolo oproti kinu.
Autokiná končia
Najväčšie autokiná boli v Detroite a v texaskom Lufkine, kde sa zmestilo tritisíc áut. Obdobné zariadenie v Copiague v New Yorku zas malo priestor nielen pre 2500 áut, ale aj pre 1200 divákov v krytej sále. Jeho celková rozloha bola vyše jedenásť hektárov. Autokino Autoscope v Albuquerque v Novom Mexiku, ktoré otvorili v 60. rokoch, malo až 260 filmových plátien.
Koncept tohto kina bol postupne taký populárny, že sa z Ameriky rozšíril aj do krajín západnej Európy. Po desaťročiach však aj biznis autokín začal byť pod tlakom iných médií. Ľudia si kupovali videokazety, DVD a jednoduchšie pre nich bolo ísť do obrovských multiplexov v obchodných strediskách. Navyše, developeri si vedia predstaviť lepšie využitie pozemkov než autokino. V 90. rokoch ich počet klesol pod tisíc, začiatkom 21. storočia ich už bolo asi len štyristo.
