Montgolfiéra - prvý let človeka

Už mýtus o Ikarovi je vyjadrením ľudskej túžby dostať sa vyššie, rýchlejšie a ďalej. Aj keď za myšlienkových otcov lietania môžeme považovať Archimeda či Leonarda da Vinciho, za prvou verejnou demonštráciou balóna naplneného teplým vzduchom viac­menej dnešného typu stoja dvaja bratia: Montgolfierovci.

Joseph-Michel a jeho o päť rokov mladší súrodenec Jac­ques-Étienne sa narodili ako dve zo šestnástich detí v rodine výrobcu a obchodníka s papierom. Ich otec vlastnil manufaktúru na jeho výrobu a pred oboma synmi pôvodne stála úloha pracovať v rodinnom podniku.

Chlapcov však viac fascinovala vtedajšia rodiaca sa veda a rôzne experimenty. Blízko mali najmä k pokusom s plynmi, zaujímali sa o nové poznatky, ktoré priniesli Joseph Priestley a Henry Cavendish, ktorý vynašiel napríklad vodík.

Leťme s plynom

Josepha, ktorý sa o vedu z bratov zaujímal viac, však fascinovala predovšetkým informácia, že plyn, ktorý je ľahší ako bežný vzduch, stúpa. Dokonca tak, že by mohol nadnášať predmety. Joseph preto rozmýšľal, ako takýto vzduch uväzniť.

Problémom totiž bolo nájsť vyhovujúci materiál, ktorý by nebol plný dier a z ktorého by „nadnášajúci“ vzduch neunikal. Ďalším problémom bolo, že vodík v tom čase nevedel nikto vyrábať rýchlo a v dostačujúcom množstve. Preto sa rozhodol pre teplý vzduch.

Najskôr však musel presvedčiť otca, Pierra Montgolfiera, že venovať sa takýmto pokusom má zmysel. Presvedčil ho, pod podmienkou, že on ani jeho súrodenci nebudú experimenty skúšať na sebe. Inak sa vrátia k produkcii papiera.

Skúste to vo veľkom

Prvé pokusy s teplým vzduchom začal Joseph robiť v novembri v roku 1782. Postavil škatuľu z tenkého dreva a jej spodok a steny pokryl taftovinou. Pod škatuľou zapálil oheň a sledoval, čo sa stane. Škatuľa narazila na strop, preto sa rozhodol preniesť pokusy von. Vtedy poprosil mladšieho brata Jac­qua, aby mu pomáhal. Svoj nový výmysel bratia zväčšili a v decembri ho vyskúšali.

Predchodca balóna preletel jeden a pol míle a zrútil sa až v dedinke Gonese. Traduje sa, že si vystrašení a poverčiví dedinčania mysleli, že na dedinu zaútočila príšera, preto na balón útočili vidlami a kameňmi. Vynález Montgolfierovcov tým úplne zničili.

Bratia napriek tomu vedeli, že ich nápad funguje. Rozhodli sa ho predviesť pred verejnosťou, stalo sa tak 4. júna 1783. Balón už však nemal tvar škatule, ale gule a pokrývala ho vrecovina. Let neďaleko mestečka Annonay trval desať minút.

Montgolfierovcov potom pozvala parížska Akadémia vied, aby svoj vynález predviedli im a kráľovi Ľudovítovi XVI. V prostredí paláca Versailles balón ukázali vzácnemu publiku a okrem kráľa sa na predvádzaní zúčastnila aj Mária Antoinetta.

Kohút, kačica a ovca

Výzvou pre bratov bol let, ktorý by mal nejakú posádku. Keďže si nik nebol istý bezpečnosťou, prvou posádkou sa vo Versailles stali kohút, kačica a ovca. Aj keď balón nakoniec pristál v lese, zvieratám sa relatívne nič nestalo. Legenda hovorí, že len kohúta kopla ovca.

Ďalším krokom bola ľudská posádka. Pre Montgolfierovcov stále platil otcov zákaz, preto kráľ rozhodol, že vzhľadom na nebezpečenstvo by mal byť prvým letcom väzeň.

Prihlásil sa však kráľovský historik Jean-Francoise Pilatre de Rozier. Nakoniec sa k nemu 21. novembra 1783 pridal markíz d'Arlandes. Ich let trval 25 minút a preleteli asi päť míľ.

Paradoxom dejín je, že Mont­golfierovci si pravdepodobne neboli vedomí faktu, že vzduch, ktorý nadnáša ich balón, je iba zohriaty. Vraj boli presvedčení, že objavili nový plyn a nazývali ho montgolfiersky plyn.

História však ukázala, že sa mýlili, no princíp teplovzdušného balóna funguje stále. Budúcnosť sa však priklonila skôr na stranu vodíkom či héliom naplnených balónov.

Vodík je však extrémne horľavý a dôsledkom bolo napríklad letecké nešťastie zepelínu Hindenburg.