vyhol. Zomrel 12. marca 1909 v Taliansku.
Joseph Petrosino
Narodil sa 30. augusta 1860.
Do USA spolu s rodinou emigrovali z juhotalianskej dedinky Padula.
19. októbra 1883 vstúpil do policajného zboru mesta New York.
V roku 1903 zatkol mafiánskeho dona Vita Cascia Ferra.
Zomrel 12. marca 1909.
Americké filmy zvyknú útočiť na divákove emócie veľkolepými pohrebmi spravodlivých policajtov, ktorí vždy stoja na správnej strane zákona. Dvanásteho apríla 1909 sa v celom New Yorku nepracovalo. Na smútočnom zhromaždení sa vďaka tomu zišlo štvrť milióna Newyorčanov, aby vzdali hold poručíkovi Josephovi Petrosinovi, ktorého na Sicílii zavraždili presne o mesiac skôr.
Joseph Petrosino bol rodený Talian, ktorý spolu s rodinou emigroval do Ameriky a v roku 1883 vstúpil do policajného zboru. Už vtedy mal všetky predpoklady na to, aby sa raz stal hrdinom. Mesto sužované mafiou ho tak aj vnímalo: okrem fyzickej sily sa vyznačoval neobyčajnou vnímavosťou a vynachádzavosťou. Napokon, mnohé vyšetrovacie postupy, ktoré počas svojej dvadsaťpäťročnej policajnej kariéry zaviedol, sa využívajú dodnes.
Stál pri vzniku úplne prvej policajnej jednotky zameranej špeciálne na výbušniny; takisto sa neskôr postavil na čelo „talianskej jednotky“, skupiny detektívov talianskeho pôvodu, ktorej prednostným cieľom boli ich rodáci – mafia.
Hviezdny policajt Jeho hviezda však začala stúpať už skôr. V roku 1895 ho vtedajší policajný komisár Theodore Roosevelt vymenoval za prvého talianskeho detektíva, ktorý viedol oddelenie vrážd. Vynikal pritom výnimočným talentom na infiltráciu, najmä vďaka tomu, že používal rôzne prevleky a dokonale ovládal viaceré talianske dialekty.
Jeden z najznámejších prípadov jeho kariéry mohol takisto skončiť filmovo – záchranou amerického prezidenta. Petrosinovi sa podarilo infiltrovať do anarchistickej organizácie, ktorá mala na svedomí život talianskeho kráľa Umberta I. Vďaka tomu získal informácie o plánovanom atentáte na amerického prezidenta.
William McKinley však nedal na Petrosiniho radu a vydal sa na cestu do Buffala. Tam sa stal obeťou atentátu, na následky ktorého o týždeň neskôr zomrel. Novou hlavou krajiny sa stal následne vtedajší viceprezident Roosevelt.
Svoju úlohu „filmového“ hrdinu Petrosino napĺňal aj počas nasledujúcich rokov. Predtým než hlavu kalábrijskej mafie Enrica Alfana deportoval späť do Talianska, osobne ho „dovliekol“ z jeho bytu až na policajnú stanicu. Podobne pochodil aj istý Ignazio Lupo, vrah v službách sicílskych mafiánov. Petrusino ho zbil priamo na ulici a pred očami vystrašených obyvateľov ho hlavou napred napchal do najbližšieho smetného koša. Uspel aj pri rozbití gangu, ktorý nútil sicílske imigrantky k prostitúcii. Hoci boli jeho metódy vnímané akokoľvek, počet trestných činov pripisovaných mafiánskym gangom počas jeho služby klesol o polovicu.
Proti mafii v Taliansku Medzitým Petrosino pracoval na prípade brutálnych vrážd falšovateľov peňazí, ktorých telá sa našli uskladnené v sudoch. Stopy ho priviedli až k donovi Vitovi Cascio Ferrovi. Ten, napriek tomu, že bol v New Yorku pomerne nový, stál na čele spojených mafiánskych gangov a bol považovaný za krstného otca mafie v meste. Snaha policajného dôstojníka dohnala dona Ferra až k úteku na Sicíliu. Hovorí sa, že v peňaženke nosil Petrosinovu fotografiu a všade a každému sľuboval pomstu.
Na sklonku zimy 1909 sa čerstvo vymenovaný poručík na najväčší taliansky ostrov vydal, aby sa pokúsil infiltrovať medzi miestnu mafiu. Urobil tak napriek tomu, že jeho pôvodne prísne tajná misia bola prezradená. Naivne veril, že ho jeho meno ochráni.
Don Ferro neskôr tvrdil, že to bol práve on, kto Petrosina v Palerme zastrelil – takáto slávna obeť mu mala pomôcť na ceste do kresla „capo di tutti capi“, teda bossa všetkých mafiánskych bossov. Do väzenia sa však za túto vraždu dostali viacerí miestni mafiánski šéfovia.
Joseph Petrosino ostal hrdinom aj po svojej smrti, v New Yorku nesie jeho meno park a na základe jeho životného príbehu bolo nakrútených viacero filmov, seriálov i dokumentov.
Autor: Teodor Kuna
