Princezná Zita, čo znamená tichá, dostala meno po populárnej talianskej svätici. Jej otec Robert bol posledný vládnuci vojvoda z Parmy, ktorý trón stratil, a matka, jeho druhá žena, portugalská princezná Maria Antónia.
Bola údajne sedemnástym dieťaťom svojho otca. Niekoľko súrodencov mala duševne či telesne postihnutých, a už odmalička ju viedli k zodpovednosti, dobročinnosti a kresťanskej starostlivosti. Zároveň sa vzdelávala v kláštorných katolíckych školách.
Zita bývala chorá, dva roky preto strávila v kúpeľoch. A tam sa aj stretla so svojím budúcim manželom. Františkove Lázne jej na zinscenovanom stretnutí priviedli do cesty arcivojvodu Karola.
Atentát a korunovácia
Pri príprave na manželstvo sa Zita musela doučiť češtinu i maďarčinu, dokonca históriu národov monarchie. Zvláštnosťou sobáša bolo, že ho sfilmovali, a tak vznikol jeden z prvých obrazových záznamov cisárskej rodiny. Na následnej svadobnej ceste pár navštívil niektoré krajiny monarchie a usadil sa na zámku v Hetzendorfe. Napriek častému sťahovaniu sa im vo Viedni, rok po svadbe, narodil prvorodený syn Otto.
Idylku prerušil až sarajevský atentát, keď následník trónu František aj s manželkou skonali. Arcivojvoda Karol sa vtedy stal prvým následníkom trónu. Začala sa 1. svetová vojna, on narukoval a Zita už s dvoma deťmi sa sťahovala do zámku Schönbrunn k cisárovi Františkovi Jozefovi. Ten v roku 1916 zomrel. Karola a Zitu korunovali v Budapešti 30. 12. 1916 za kráľa a kráľovnú Uhorska. Keďže sa Karol pre vojnové udalosti takmer do Viedne nedostal, dal si zriadiť telefónnu linku z Badenu do Hofburgu.
Koniec monarchie, koniec vládnutia
Okrem uskutočnených sociálnych zákonov sľuboval Karol aj ukončenie vojny. Nemecko, jeho spojenec, však po ničom takom netúžilo. Aby sa nezrútil mnohonárodnostný štát, Karol začal tajne vyjednávať so štátmi Dohody.
Po zverejnení „Sixtovho listu“ cisára Karola francúzskemu prezidentovi však boli aj so Zitou označení za zradcov. Národnostné vrenie tých čias a honba na kráľovský pár smerovali k podpisu abdikácie. V Rakúsku aj Maďarsku vznikli republiky, ale keďže sa Karol vzdal len moci, nie trónu, museli odísť do exilu.
Pár mohol vo Švajčiarsku zostať len s podmienkou, že nebude vyvíjať politickú aktivitu. Napriek tomu sa Karol dvakrát pokúsil o návrat monarchie v Maďarsku.
Dejiny ďalej miešali karty
Po smrti manžela sa Zita aj s deťmi presťahovala k priateľom do Španielska, neskôr do Bruselu. Mala to ťažké, no syna Otta vychovávala ako následníka trónu. Keď Otto dovŕšil 18 rokov, stal sa predstaviteľom habsburského rodu.
Druhá svetová vojna však opäť zmarila ich nádeje. Rakúsko anektovali Nemci a po obsadení Belgicka vydali na Otta zatykač, pričom musel ujsť do Francúzska. Zita sa po úteku do USA venovala charite, pomáhala utečencom z Európy a neznášala stalinizmus.
Zita mala svoj šťastný deň, keď mohla do Rakúska znovu vstúpiť. Písal sa rok 1982 a bola to veľká mediálna udalosť. V pase mala napísané „Duchesse de Bar“. Zomrela ako 97-ročná a vystrojili jej pompézny pohreb. Dnes leží v rodinnej hrobke Habsburgovcov.
Autor: Zora Sirácka
