Honoré Gabriel Riqueti de Mirabeau
Narodil sa 9. marca 1749 v Gatinais.
Pochádzal zo šľachtickej rodiny
Bol jedným z vodcov Veľkej francúzskej revolúcie.
Zomrel 2. apríla 1791.
Francúzsky politik, spisovateľ, štátnik, publicista a vynikajúci rečník sa narodil v zámku v Gatinais v šľachtickej rodine. Otec Victor, markíz, bol známy fyziokrat a zástanca umierneného feudalizmu. Hoci mal Honoré veľkú hlavu, pleť znetvorenú kiahňami a krivé nohy, bol veľmi nadaný a otec ho podporoval vo vzdelávaní. Honoré však chcel žiť vášnivo a neskrotne.
Romantická mladosť Ako syn šľachtica musel narukovať na vojenskú službu, ale ako stúpenec J. J. Rousseaua odmietal útlak a despotizmus, zastával dobro v človeku, spravodlivosť a približovanie k prírode. Z vojenčiny ušiel až do paláca vojvodu Nevers, otec ho však dal uväzniť na ostrove Re. Odtiaľ sa vybral s lotrinským plukom bojovať na Korziku, čo neskôr označil za politický omyl.
Vynieslo ho to však na kráľovský dvor, kde iskrili intrigy vďaka novému následníkovi trónu, Ľudovítovi XVI. sa Honoré oženil s bohatou a vzdelanou Emiliou de Marignane, a v tomto rozhodnutí ho podporovala aj jeho milenka pani de Limay-Coriolis. V manželstve sa mu narodil syn Victor, Honoré však vyhadzuje rodinné peniaze, a tak ho otec aj s rodinou presťahoval na vidiek.
Bojovník za spravodlivosť Pobyt v zapadákove využíva na čítanie Voltaira, Diderota a na písanie, a bola z toho Rozprava o despotizme. Je rozhodnutý proti nemu bojovať. Po nešťastnej roztržke so starším šľachticom je opäť vo väzení, píše erotické Listy Emílii, ale v pevnosti Joul sa zoznamuje so Sofiou de Monnier.
Uteká aj s ňou do Švajčiarska, kde mu roku 1776 vydávajú jeho knihu, prechádza do ilegality, ale opäť ho chytia a uväznia aj Sofiu. Otec mu pomohol, aby jeho trest smrti zmenili na doživotie a ocitá sa v žalári Vincennes, kde sa zoznámil aj s markízom de Sade. Mirabeau najprv napísal Biblion erotiky, ale potom svoje známe dielo Lettres de cachet o väzniciach a absolutizme.
Každý človek je povinný postaviť sa do boja s vládnucim násilím a bezprávím, a to všetkými prostriedkami. Uznáva právo na revolúciu, vidí však len politickú sféru, nie sociálnu. Podarilo sa mu uprosiť otca, a tak vychádza z väzenia roku 1781, ale aj naposledy sa stretáva so Sofiou. Pri revízii procesu, kde sa sám obhajoval, a tu prejavil svoje rečnícke umenie, bol očistený rovnako ako jeho žena Emília. Procesy mu priniesli slávu, Emília však spáchala samovraždu.
Cesta nahor Minister zahraničia Vergennes poveruje Mirabeaua úlohou na tajné diplomatické rokovanie v Berlíne o vytvorení koalície Anglicka, Francúzska a Pruska proti Habsburgovcom. Čoraz viac píše, publikuje pamflet List o vláde pána Neckera na vrchole Neckerovej slávy.
Bitka o Bastilu. FOTO - WIKIMEDIA
Presťahoval sa do Paríža a cíti, že Francúzsko je zrelé na revolúciu. Vrhá sa na politiku, kandiduje za Provence. Kráľovská pokladnica je prázdna a bankrot vyvolá zvolanie generálnych stavov. Mirabeau sa rozhodoval, či bude kandidovať za šľachtu, alebo tretí stav. Šľachta ho odmietla.
5. mája 1789 zasadli generálne stavy, brilantný rečník Mirabeau vykázal zo siene kráľovského posla a všetky stavy začali zasadať spolu. Stáva sa vodcom revolúcie, vzniká Národné zhromaždenie a udalosti vrcholia dobytím Bastilly, na čom sa pre pohreb otca nezúčastnil. Deklaráciu práv človeka a občana však zostavil práve Mirabeau.
Po jeho návrate do Paríža uteká kráľovský dvor z Versailles a Mirabeau sa stáva slávnym a váženým človekom s ohromným vplyvom na Francúzsko. Stal sa symbolom boja za slobodu. Napriek tomu sa bojí republiky a zastáva konštitučnú monarchiu, hoci písal, že „monarcha je len štátny úradník so štátnym platom“. Očakával, že ho kráľ požiada o zostavenie vlády Mirabeau – Lafayett. Lenže vznikajú dva prúdy, jedným sú revolucionári, druhým zástancovia pribrzdenia revolúcie.
Osudové rozhodnutie Mirabeau sa začína obzerať po pravici, jemu sa zdá, že revolúciu treba pribrzdiť. „Problém nie je v tom, ako revolúciu začať, ale ako ju ovládať,“ vyhlasuje. Ocitá sa v klube jakobínov, čiže sa z monarchistu stal republikán.
Lenže odsúhlasenie návrhu, že nijaký člen ústavodarného zhromaždenia nesmie byť ministrom, mu pokazilo plány. Vtedy rozohral hru na dve strany, stal sa tajným plateným kráľovým radcom a zároveň ho zvolili (na 15 dní) za predsedu zhromaždenia.
Toto sa neskôr, po jeho smrti, prevalilo ako veľká zrada grófa Mirabeaua. Jeho zdravie sa však zhoršuje, okrem očnej choroby má bolesti brucha, dostáva úplavicu a po zápale pobrušnice zomiera. Pochovali ho slávnostne ako otca národa v Pantheóne, ale koncom roka vyšla na povrch jeho zrada a z Pantheónu ho odstránili.
Autor: Zora Sirácka
