James Madison sa najviac zaslúžil o americkú ústavu. Ako prezident utekal pred Britmi
t najmä vojnou proti Veľkej Británii. Za hlavu štátu ho inaugurovali presne pred 200 rokmi.
James Madison
1751 – Narodil sa v rodine bohatého plantážnika vo Virgínii.
1787 – Najväčšou mierou sa podieľal na vzniku Ústavy Spojených štátov amerických.
1791 – Vstúpila do platnosti ním presadená Listina základných práv.
1801 – 1809 – Bol ministrom zahraničia.
1809 – 1817 – Slúžil ako prezident Spojených štátov.
1812 – 1814 – Viedol Spojené štáty vo vojne proti Veľkej Británii.
1836 – Zomrel.
Spojené štáty americké boli nezávislé už jedenásť rokov a štyri roky uplynuli od chvíle, keď to uznala aj Veľká Británia. Samotná federálna vláda však stále mala nad jednotlivými štátmi slabú moc. „Naše údajné spojenie je len slovom a náš zväzok je pavučinou,“ povedal známy jazykovedec Noah Webster.
Najvplyvnejší z polobohov V máji 1787 sa preto vo Filadelfii zišlo dvadsaťdeväť delegátov, aby prebrali základy novej krajiny. Výsledkom bola Ústava Spojených štátov amerických. Podľa publikácie Amerika: Rozprávaná história „jej trvalosť a pružnosť svedčí o pozoruhodných kvalitách mužov, čo ju vytvorili“. Jeden z budúcich prezidentov Thomas Jefferson sa dokonca o delegátoch vyjadroval ako o „polobohoch“.
V rade osobností, medzi ktorými boli budúci prezidenti vrátane Georgea Washingtona či bojovníci za nezávislosť ako Benjamin Franklin, však počas diskusií o najvyššom zákone vyčnieval niekto iný.
James Madison, 36-ročný právnik z Virgínie, meral len 150 centimetrov, mal vysoko položený hlas a neznášal vystupovanie na verejnosti. Napriek tomu patril medzi najvýznamnejších politických teoretikov v zhromaždení. Práve jeho predstava najviac ovplyvnila politické zriadenie novej krajiny, za čo mu neskôr prischla prezývka otec ústavy.
Proti tyranii väčšiny James Madison sa narodil v roku 1751 ako syn plantážnika vo Virgínii. Základy politickej teórie získal na univerzite v Princetone. Skúsenosti s vytváraním štátu nadobudol, keď sa spolupodieľal na virgínskej ústave.
Madisonovo videnie budúcej krajiny vychádzalo najmä z osvietenských filozofov, ako boli John Locke a Charles Montesquieu. Vo svojom pláne navrhoval vytvoriť tri stupne moci – zákonodarnú, súdnu a výkonnú. Týmto systémom sa malo predísť tyranii väčšiny, keď by sa jednotlivé zložky navzájom vyvažovali a strážili.
Po schválení ústavy plachý Madison presadil listinu základných práv. Právo na slobodu prejavu, ale aj právo nosiť zbraň sa stali prvými z nie mnohých dodatkov, ktoré americká ústava za dve storočia svojej existencie získala.
Nechcel silný štát Napriek tomu, že presadzoval ústavu, ktorá mala spojiť jednotlivé kolónie dohromady, sa Madison stal obhajcom práv jednotlivých štátov. Obával sa, že prezident Washington vytvára „skutočnú modernú vládu európskeho typu s byrokraciou, stálou armádou a silnou nezávislou výkonnou mocou“.
Spolu s Thomasom Jeffersonom preto založili republikánsku stranu, ktorá sa neskôr stala dominantnou v americkej politike. Po osemročnom vládnutí prezidenta Jeffersona sa do nového Bieleho domu ako hlava štátu dostal aj Madison.
Ústava USA
Vypálený Biely dom Keď sa v roku 1809 stal Madison štvrtým americkým prezidentom, v Európe už vyše desaťročie horela vojna. Proti sebe stáli dvaja najväčší obchodní partneri Spojených štátov – Francúzsko a Británia. Američania si chceli zachovať neutralitu, no obe krajiny im škodili obchodnými reštrikciami, ako aj tým, že prepadávali americké obchodné lode.
Nakoniec Madison dokázal presvedčiť Francúzov o stiahnutí obmedzení. Briti však veľmi váhali, a tak Madison napokon vyhlásil Veľkej Británii vojnu. Toto rozhodnutie považujú historici za jeden z najväčších omylov amerického prezidenta v histórii.
Vojnu označujú aj za absurdnú – ani jedna krajina ju nechcela a nedosiahla vďaka nej žiaden zisk. Navyše, Madison sa počas konfliktu dočkal veľkého poníženia. Slabá americká armáda nedokázala čeliť presile a okrem Detroitu sa Briti v auguste 1814 zmocnili aj Washingtonu.
Prezident narýchlo utiekol z hlavného mesta a z diaľky sa mohol len prizerať, ako britské jednotky vypálili Biely dom aj Kapitol. Mier Briti a Američania nakoniec podpísali na Štedrý deň roku 1814. Madison sa po skončení úradu stiahol na svoju farmu. Okrem nalomeného zdravia trpel aj psychickými problémami a chudobou.
