Meher Baba aj na smrteľnej posteli tvrdil, že je prevteleným božstvom
rokmi, 25. februára 1894.
Meher Baba
Narodil sa 25. februára 1894 ako Merwan Sheriar Irani.
10. júla 1925 sa rozhodol nerozprávať a mlčanie dodržiaval až do konca života.
Od roku 1930 cestoval po svete.
Zomrel 31. januára 1969.
Budúci mesiáš vyrastal neďaleko Bombaja v perzskej rodine vyznávajúcej zoroastriánske náboženstvo. Hoci to znie nepravdepodobne, až do svojich devätnástich rokov viedol ešte ako Merwan Sheriar Irani búrlivý mládenecký život bez známok duchovna.
Medzi svojimi rovesníkmi mal povesť darebného voľnomyšlienkara so spevavým hlasom, ale aj multiinštrumentalistu, polyglota či vyznávača Shakespeara a Shelleyho. Osudová zmena v jeho správaní nastala počas druhého roka štúdia na univerzite, keď ho pobozkala na čelo vtedy už 107-ročná moslimská svätica Hazrat Babajan.
Sľub mlčania Okrem svätice skontaktoval omámený mladík aj štyroch indických duchovných vodcov a pomenoval ich za najvyšších učiteľov svojho veku. Po siedmich rokoch tréningu započal už pod menom Meher Baba – vo voľnom preklade súcitný otec - svoju verejnú osvetu, ktorú umocnil tým, že 10. júla 1925 zložil doživotný sľub mlčania.
Prehovorením by sa vraj účinnosť jeho lásky stala univerzálnou a poznateľnou aj pre neveriacich. So svojimi prívržencami tak komunikoval prostredníctvom tabule a gestikulácie. V centre jeho metafyzického kázania stáli predovšetkým motívy lásky k Bohu, pokory, súcitu, pravdy, ktoré staval do protikladu s vojnou, násilím, nenávisťou a chamtivosťou.
Prevtelené božstvo Celosvetovo známou inštanciou duchovného života sa Meher Baba stal pri prvej návšteve USA v roku 1932. Odvtedy delil svoj čas na striedanie periód duchovného odlúčenia spojeného s hladovkami a na osvetové výjazdy a charitatívne stretnutia s malomocnými, chudobnými a mentálne narušenými ľuďmi.
Možno aj preto, že jeho učenie v sebe spájalo motívy kresťanstva, hinduizmu a sufizmu, zjednocoval žiakov prakticky z celého sveta. V Los Angeles a Brisbane dokonca vytvoril dve mimoindické sídla svojej teórie.
Meher Baba rozjímal i šokoval. V 40. rokoch sa jeho hlavným cieľom stalo vyhľadávanie a kontaktovanie Mastov, duchovne pokročilých duší zaslepených víziami vyšších duchovných skutočností.
V roku 1954 sa vyhlásil za Avatára – prevteleného Boha svojho veku. Odvolávajúc sa na jeho nevyslovené vízie sa takáto bytosť objavuje na Zemi len každých 700 až 1400 rokov a nositeľom jej vlastností má byť ten, kto počas svojho života nadviaže na Zoroastra, Rámu, Krišnu, Budhu, Ježiša a Mohameda.
Meher Baba raz napísal: „Z hlbín nerušenej nekonečnosti vyvstala otázka - Kto som ja? Odpoveď znie – Som Boh.”
Zasiahol do popkultúry Meher Baba zasiahol aj do popkultúry západného sveta. V polovici 60. rokov ho začala znepokojovať vtedy mimoriadne módna drogová kultúra. Vo svojej knihe Boh v tabletke deklaruje, že drogy rozleptávajú duchovno, a keď si niekto myslí, že vďaka nim prichádza k osvieteniu, tak potom Boh nie je hoden byť Bohom.
Krátko pred smrťou sa stal guru Petra Townshenda - gitaristu jednej z najznámejších rokenrolových skupín The Who. Ten vraj napísal brilantnú rockovú operu Tommy pod vplyvom Babovho učenia. Mimochodom, notoricky známy nápev Bobbyho McFerrina „Don't worry, be happy” je inšpirovaný populárnou citáciou, ktorá sa šírila svetom na rôznych Avatárových spomienkových kartách.
Na sklonku života Meher Baba prezradil, že jeho odriekanie bolo vysilujúcie, no vykonal ho rád, v mene duchovného prospechu celej spoločnosti.
Práve nekonečné hladovky sa mu napokon stali osudnými, pretože posledných šesť rokov strávil po mnohých svalových záchvatoch na vozíku. V januári 1969 vysilený ako 74-ročný zomrel.
