Odmietal hon na politické čarodejnice, ale schvaľoval vojnu vo Vietname. Americký spisovateľ John Steinbeck zomrel 20. decembra 1968.
John Steinbeck
1902 - narodil sa 27. februára v kalifornskom Salinas. 1929 - vydáva prvú knihu Kalich zlata. 1937 - novela o Myšiach a ľuďoch. 1939 - román Ovocie hnevu. 1940 - Pulitzerova cena. 1945 - nominácia na Oscara za scenár. 1962 - Nobelova cena za literatúru. 1968 - 20. decembra zomiera v New Yorku.
John Ernst Steinbeck sa narodil 27. februára 1902 v rodine nemeckých prisťahovalcov v kalifornskom mestečku Salinas. Hoci musel od detstva pracovať na farme, jeho matka, pôvodom Írka, prebudila v ňom záujem o literatúru. Mladý John sa zapísal v roku 1919 na Standforskú univerzitu v San Franciscu, ktorú však nedokončil. Skúšal rôzne zamestnania. Ako spisovateľ sa uviedol až v roku 1929 knihou Kalich zlata.
Keď hladkanie zabíja
Skutočný prielom v jeho spisovateľskej dráhe nastal až v roku 1937, keď napísal pravdepodobne svoje najznámejšie dielo O myšiach a ľuďoch. Príbeh dvoch priateľov Georgea a duševne postihnutého Lennieho, ktorého záľuba v hladkaní hebkých živých tvorov má tragické následky, dodnes oslovuje čitateľov nielen spôsobom, akým Steinbeck opisuje vzťah priateľov, ktorí majú predovšetkým jeden druhého, ale hlavne Lennieho pocitmi a konaním.
Ďalší román Ovocie hnevu z roku 1939 o rodine farmárov, ktorá príde o pôdu v čase depresie, získal nasledujúci rok Pulitzerovu cenu. Napriek tomuto oceneniu kniha nebola prijatá jednoznačne a dokonca v niektorých štátoch únie bola verejne odsudzovaná a pálená. Časopis Time ju však zaradil do stovky najlepších anglických diel za roky 1923 – 2005.
Spolupráca s filmom
Počas vojny, keď pôsobil ako vojnový korešpondent a zúčastnil sa v bojoch v Stredozemí, venoval sa aj písaniu filmových scenárov. Spolupráca s Alfredom Hitchcockom mu za film Záchranný čln v roku 1945 priniesla nomináciu na Oscara, ktorého však nezískal. Neskôr spolupracoval s kontroverzným režisérom Elia Kazanom, ktorý sfilmoval jeho scenár Viva Zapata! (1952) a román Na východ od raja (1955). Film bol zároveň štartom krátkej kariéry „rebela bez príčiny“ Jamesa Deana. Vo všeobecnosti mal Steinbeck na Hollywood šťastie. Adaptácie jeho najvýznamnejších diel patria do zlatého fondu nielen americkej kinematografie.
Na nobelovku sa necítil
Švédska akadémia sa rozhodla v roku 1962 udeliť Steinbeckovi Nobelovu cenu za literatúru, s tým, že dokázal prepojiť realizmus a imagináciu s humorom pri zobrazovaní kľúčových sociálnych problémov. Možno potreba dokonalosti človeka, ktorú zdôraznil vo svojej ďakovnej reči a v ktorú musí spisovateľ veriť, pretože inak nemá právo sa za neho považovať, bola dôvodom, prečo sa v súkromí necítil hodný tejto ceny.
V čase, keď v Amerike nastalo McCarthyho obdobie honu na čarodejnice, nemal Steinbeck problém prejaviť sympatie svojmu priateľovi Arthurovi Millerovi, ktorý mal v tých časoch status „disidenta“. Steinbeck považoval toto obdobie za jedno z najhorších, akým krajina prešla. Paradoxne, neskôr sa priatelil s prezidentom Lyndonom B. Johnsonom.
Vietnam a čítanky
Pod vplyvom tohto vzťahu sa vydal do Vietnamu, odkiaľ v rokoch 1966 – 1967 priniesol sériu reportáží. V nich opisoval teror severovietnamského Vietkongu a oslavoval amerických vojakov za ich hrdinstvo. Týmto si vyslúžil nielen nevôľu domácich liberálov, ale v časoch socializmu bol Steinbeck vyškrtnutý z čítaniek a prezentovaný ako reakčný autor. Na rozdiel od Solženicyna, ktorého encyklopédie vôbec neuvádzali, zostal aspoň v zozname Nobelových cien.
John Steinbeck zomrel na infarkt 20. decembra v New Yorku. Bol trikrát ženatý a mal dvoch synov, ktorí sa tiež dali na dráhu spisovateľa. Starší John získal za svoje reportáže z Vietnamu cenu Emmy.
