Keď išli Taliani pred piatimi rokmi k volebným urnám, o potratoch nepadlo medzi politikmi ani slovo. Neboli dokonca ani na zozname politických priorít Vatikánu.
Pápež Ján Pavol II. síce asi tisícke najviac politicky angažovaných katolíkov, ktorí sa zišli v októbri 2004 v Bologni, prízvukoval, že cirkev by mala mať väčší vplyv na záležitosti týkajúce sa rodiny či ekonomickej spravodlivosti, potratom sa však vyhol.
V krajine, kde od roku 1978 platí jeden z najliberálnejších interrupčných zákonov, neboli potraty jednoducho politickou témou. Všetko sa zmenilo pred tohtoročnými voľbami, ktoré nakoniec vyhral pravicový populista Silvio Berlusconi.
Aktivisti zákon bránia
Vo februári vyšli do ulíc tisícky ľudí, ktorých nahneval incident v jednej z neapolských nemocníc. Polícia dostala tip, že tam lekári uskutočnili zákrok po zákonom povolenej lehote. Policajti vtrhli do nemocnice, zadržali pacientku, ešte stále pod vplyvom anestézie a zhabali aj odstránený plod.
Demonštranti zablokovali v Ríme dopravu, v Neapole sa zišli priamo pred nemocnicou, kde polícia zasiahla. V dave nechýbala ani vtedajšia ministerka zdravotníctva Livia Turco. „Obhajujeme zákon, ktorý je nám blízky,“ citoval ju vtedy denník la Repubblica.
Zákon číslo 194, ktorý legalizoval aborcie, schválil taliansky parlament 22. mája 1978, a to napriek odporu vtedy vplyvnej strany kresťanských demokratov a protestom Vatikánu. Nová legislatíva umožnila akejkoľvek žene nad 18 rokov požiadať o potrat v štátnej alebo v súkromnej nemocnici do 90 dňa tehotenstva na základe zdravotných, rodinných, ekonomických, sociálnych či psychologických dôvodov.
Do 24. týždňa bolo navyše možné uskutočniť zákrok v prípade, ak plod predstavoval ohrozenie života matky, alebo bolo podozrenie, že sa dieťa narodí s vážnou deformáciou. Za dievčatá mladšie ako 18 rokov mohli o zákrok požiadať rodičia alebo právny zástupca.
Zákon kritizoval pápež
Zákon v silne katolíckom Taliansku v tom čase uznal výhradu vo svedomí, podľa ktorej môže lekár odmietnuť vykonať potrat. Podľa prieskumov tento princíp dnes uplatňuje viac než 70 percent gynekológov. Lekár však musí každej žene poskytnúť dostupnú starostlivosť pred a po zákroku. Navyše má povinnosť urobiť všetko na záchranu života ženy a tiež plodu, ktorý prejaví známky života aj mimo maternice.
V marci 2007 šokoval Taliansko prípad z florentskej nemocnice Meyer. Malé dieťa tam bojovalo o život po tom, ako bolo po pokuse o potrat v 22. týždni resuscitované. Matka sa pre zákrok rozhodla na základe informácie, že jej dieťa má poškodenú celú tráviacu sústavu, čo sa neskôr vyvrátilo. Po procedúre lekári zistili, že dieťaťu, vážiacemu už 500 gramov, stále bije srdce a podľa zákona sa ho snažili udržať pri živote.
Práve tento prípad odštartoval v krajine živú debatu o interrupciách. Kritici zákona žiadali jeho zmenu, tí radikálnejší, ako politický aktivista Giuliano Ferrara, chceli moratórium na vykonávanie potratov, a preto dokonca založili vlastnú stranu Aborcie, nie, vďaka.
Na začiatku mája ostro kritizoval interrupčný zákon aj pápež Benedikt XVI., podľa ktorého tridsať rokov jeho praxe devalvovalo hodnotu ľudského života v krajine. „Povolenie na ukončenie tehotenstva nielenže spôsobilo utrpenie mnohým ženám, ale otvorilo aj veľa rán v našej spoločnosti,“ citovala agentúra Reuters pápeža.
Počet potratov klesá
Stredoľaví politici zákon obhajujú. Poukazujú na to, že práve vďaka nemu klesol v krajine počet potratov. Minulý rok sa podľa ministerstva zdravotníctva vykonalo 127-tisíc potratov, čo je takmer o polovicu menej v porovnaní s 235–tisíc zákrokmi v roku 1982. Upozorňujú tiež na to, že zákon napríklad zriadil centrá na plánované rodičovstvo.
Nová ministerka pre rovnosť príležitostí Mara Carfagna tvrdí, že problémom nie je zákon povoľujúci potraty, ale nedostatok prorodinne orientovaných opatrení a stimulov, ktoré by zbytočným potratom predchádzali.
Miera pôrodnosti v Taliansku klesla na 1,3 dieťaťa na ženu, čo je jedna z najnižších na svete. „La mamma“ ovešaná plačúcimi „bambini“ je dnes v Taliansku skôr rarita ako pravidlo.
