Alexander Pope sa narodil v rodine zámožného obchodníka s textilom a jeho matka, ktorej sa malý Alexander narodil až po štyridsiatke, bola dcérou vojvodu Williama Turnera z Yorku.
V dvanástich jeho otec kúpil menšiu usadlosť na vidieku neďaleko Binfieldu v anglickom Berkshire, kam sa rodina presťahovala a kde malý Alexander vyrastal.
Malý slávik
Už vtedy ho bavila klasická literatúra, predovšetkým Homér a ako dieťa napísal divadelnú hru poskladanú zo slov Iliady. O jeho správne štúdium sa starali domáci učitelia, ktorí boli väčšinou katolíckymi kňazmi, no Alexander ich vytrvalo ignoroval a radšej sa venoval čítaniu kníh z otcovej knižnice.
Ako dieťa v roku 1700 prekonal tuberkulózu, ktorou sa nakazil z infikovaného mlieka, a tá spôsobila, že Pope bol celý život mrzákom.
Pope prestal rásť, meral len 137 centimetrov a jeho telo ostalo zdeformované. Celý zvyšok života bojoval aj s chabým zdravím a astmou.
Dobové maľby však vyzdvihujú jeho krásu v tvári, na ktorej sa choroba nepodpísala. A tiež ľubozvučný hlas, pre ktorý ho najbližšia rodina volala „maličký slávik“.
Preklad Homéra
Alexander Pope sa preslávil najmä prekladom Homérovej Iliady a najskôr anonymne publikovanou satirickou poémou Ukradnutá kučera.
Vďaka úspešnému šesťzväzkovému prekladu Iliady, ktorý vychádzal v rokoch 1715 až 1720, sa v roku 1716 ani nie ako tridsaťročný stal finančne nezávislým a nemusel sa spoliehať na priazeň donorov či svojej rozvetvenej rodiny, čo bolo pre literárnych autorov tohto času vcelku typické.
Usadil sa v Londýne a o tri roky neskôr si mohol dovoliť kúpiť vilu, v ktorej strávil zvyšok života. Do širšieho povedomia britskej verejnosti sa však dostal už prácou Esej o literárnej kritike, ktorá mu vyšla ako 23-ročnému a v ktorej satirickým veršovaným spôsobom vystihol podstatu písania o literatúre.
Jeho spôsob vyjadrovania napokon môžeme nájsť aj v diele Peri Bathous alebo umenie básnického úpadku, kde ponúkol návod na písanie zlej poézie, či v knižke Dunciáda, v ktorej ospevuje bohyňu Ľudskú hlúposť a jej prenikanie do Veľkej Británie.
Za jej veľvyslancov Pope menuje kritikov svojich kníh, ktorým sa nepáčil napríklad jeho neakademický prístup k Williamovi Shakespearovi, keď prepracovával jeho diela.
Škriepnik a vypočítavec
Pope bol jedným z najväčších literátov svojho času, mnohí ho porovnávajú so Shakespearom či Miltonom. Nezabránila tomu ani jeho príslovečná samoľúbosť, urážlivosť a drzosť, pričom sa traduje, že vedel byť aj oddaným priateľom, problémom však bolo, že iba k pár ľuďom. Ostatnými pohŕdal, dôvodom bolo pravdepodobne aj to, že pre svoje fyzické defekty bol častým objektom výsmechu. Účty si pritom rád a často vyrovnával aj so svojimi bývalými priateľmi, ktorí sa občas našli v jeho textoch: počnúc dcérami vojvodov a končiac slávnymi autormi.
Popovi možno vyčítať i vypočítavosť, s akou si svojich momentálnych kamarátov a dobrodincov vyberal. A tiež vypočítavosť, s akou zamestnával svojich „asistentov“, ktorí niektoré diela pravdepodobne napísali namiesto Popa.
 |
 |
