mysu Canaveral odštartovala 14. mája 1973.
Už minútu po štarte Skylab stratil jednu zo svojich najdôležitejších súčastí – štít, ktorý ho mal chrániť proti malým meteoritom a slnečným lúčom. Uvoľnili sa aj slnečné panely, čo neskôr výrazne skomplikovalo ich inštaláciu a zásobovanie energiou.
Ako po zemetrasení
S najväčšími problémami sa stretla prvá posádka družicového laboratória v zložení Peter Conrad, Paul Weitz a Joseph Kerwin. Skylab nasledovala po desiatich dňoch a zažila nefalšovaný horor, pri ktorom po prvý raz lietal kozmom meteorický roj nepublikovateľných anglických výrazov.
V Skylabe sa totiž v súlade s Murphyho zákonmi pokazilo prakticky všetko, čo sa pokaziť mohlo. A ak by poškodené vonkajšie zariadenia nedokázali kozmonauti opraviť včas, vnútri by sa roztopila plastová izolácia, ktorá by uvoľnila toľko jedovatých látok, že laboratórium by sa stalo neobývateľným.
Conradovi, Weitzovi a Kerwinovi trvalo celých 22 hodín, než sa cez pokrútené spoje a nefunkčné skrutky ako zázrakom prepracovali z lode Apollo do laboratória.
Keď spotení a unavení konečne vstúpili do Skylabu, zistili, že sa z rôznych kútov uvoľnilo veľa drobností, ktoré lietali v priestore a vznášali sa pozdĺž stien.
Vyplávalo aj veľa nepotrebných vecí, zabudnutých po pozemskej montáži, aj niekoľko ťažkých boxov so zásobami. Vyzeralo to tam ako na bazári po zemetrasení.
Kam s odpadom?
Celkové zásoby sa skladali z viac ako trinásťtisíc najrôznejších predmetov, ktoré mali na počiatku letu hmotnosť takmer 4,5 tony. Okrem 900 kg jedla v boxoch tam boli aj špeciálne obleky, spodná bielizeň, utierky, 55 mydiel a 1800 vrecúšok na fekálie, 104 kaziet s filmom, lekárnička a vysávač, 60 magnetofónových kaziet, 36 kníh, karty, ďalekohľad a dokonca aj sprcha a vidličky a nože.
Skylab mal dostať od pozemských dizajnérov do vienka všetky atribúty normálneho ľudského obydlia. Konštruktéri iba občas zabudli, že nebude stáť na pevnej zemi. Napríklad v sklade na odpadky panovalo vákuum, aby sa odparením vody zabránilo hnitiu. Lenže hneď, ako Conrad po prvý raz otvoril veko skladu, vrecko s odpadom sa nafúklo ako balón a dnu sa ho podarilo vtlačiť iba s veľkými problémami. Kozmonauti radšej ani nemysleli na to, čo by sa stalo, ak by sa odpad upchal.
Napriek ďalším komplikáciám všetko zvládli. V Skylabe, ktorý stál 2,6 miliardy dolárov a bol 60 ton ťažký a 35 metrov dlhý, pripravili obývateľné miesto pre ďalšie dve posádky a najmä na množstvo vedeckých a lekárskych experimentov, z ktorých mnohé priniesli pozoruhodné výsledky, napríklad sústavný výskum Slnka.
Trosky ako suvenír
Misiu Skylabu plánovali na desať rokov, po šiestich rokoch si však vzrastajúca aktivita Slnka vyžiadala jeho zničenie. Bol to opäť veľký problém, lebo Skylab na rozdiel od kozmickej lode nemal motor, ktorý by mu umožnil riadený zostup. Jeho dramatický vstup do atmosféry sledoval celý svet. Američanom sa nakoniec podarilo sériou riskantných manévrov dosiahnuť, aby spadol v neobývanej oblasti Austrálie. Aj tak po jeho troskách nezostalo po niekoľkých hodinách takmer nič, ľudia si ich stihli odniesť ako cenný suvenír.
