Vancouvrova láska k moru sa datuje až do detstva. Už ako štrnásťročný sa vydal na svoju prvú veľkú plavbu. Bolo to na kráľovskej lodi Resolution, ktorej kapitánom bol nemenej legendárny James Cook. Vtedy sa plavili južným Tichomorím, ľadovcami Antarktídy a južným Atlantikom. Plavba tejto Cookovej výpravy trvala tri roky. Svojho mentora pritom sprevádzal aj na poslednej tretej plavbe, lodi Jeho Veličenstva Discovery v rokoch 1776 - 1779.
O desať rokov neskôr sa pri pravovala ďalšia plavba Tichomorím, Briti vtedy chceli preskúmať najmä oblasti vhodné na lov veľrýb. Na počesť kapitána Cooka postavili repliku jeho poslednej lode a tiež ju nazvali Discovery. Kapitánom mal byť Cookov pobočník, Henry Roberts a jeho zástupcom práve Vancouver. V tom čase však prepukol ostrý spor dvoch námorných veľmocí – Británie a Španielska, a to práve v oblasti severozápadného Pacifiku.
Obe krajiny sa dostali takmer na pokraj vojny a z Robertsovej výpravy nakoniec nebolo nič.
Vancouverovo mapovanie
V roku 1791, keď už bol konflikt so Španielskom zažehnaný, dostal šancu práve Vancouver. Mal ďalej prebádať oblasť Tichomoria. Jeho expedícia opustila prístavy Británie v apríli toho roku. Najprv sa plavil do Kapského Mesta, Austrálie, k brehom Nového Zélandu, Tahiti a do Číny. Odtiaľ sa vydal k brehom Severnej Ameriky. Kontinentu, ktorý ho ako moreplavca navždy zapísal do dejín.
Pri brehoch amerických štátov Washington, Oregon a provincie Britskej Kolumbie v Kanade viedol jednu z najrozsiahlejších kartografických expedícií v dejinách.
Za štyri a pol roka (prestávky si robil v Kalifornii či na Havajských ostrovoch) zmapoval severoamerické západné pobrežie od Mexika až po Aljašku. Jeho merania sú také presné, že mnohé z nich sa používajú dodnes. „Vancouver dostal severozápadné pobrežie Ameriky na mapu sveta,“ hovoria experti.
Vancouver však neobjavil dve najdôležitejšie rieky pacifického pobrežia: Fraser a Columbiu. Existuje niekoľko teórii, prečo sa tak nestalo. Jedna z hypotéz hovorí, že sa jednoducho sústredil na prieliv Juana de Fucu, kde chcel objaviť prechod k Atlantickému oceánu.
Niektorí historici však tvrdia, že Vancouver bol jednoducho tvrdohlavý a odmietol preskúmať rieky, hoci ho posádka na ne upozorňovala.
Nakoniec však kapitán v októbri 1792 vyslal poručíka Williama Broughtona, aby správy o rieke preskúmal.
Pre anglického kráľa
Oblasť Britskej Columbie Vancouver neskúmal iba pre vedu, kartografiu a moreplavbu, nemenej významnú úlohu zohrávali politické dôvody. Aby svoje objavy zoficiálnil a formálne územia pričlenil k anglickej korune, v júni 1792 vyhlásil v dnešnom Eeverette (štát Washington) vlastníctvo celého spomínaného územia.
Nazval ho Novou Georgiou na počesť vtedajšieho kráľa Anglicka Juraja III. Územie si okrem Britov nárokovali aj Španieli a Rusi.
Zo svojej plavby okolo sveta sa Vancouver nakoniec vrátil s podlomeným zdravím v septembri 1795. Nedokončil ani publikáciu z výpravy a o necelé tri roky, vo veku 40 rokov zomrel v Petershame.
Jeho odkaz žije dodnes. Kanadská pošta vydala niekoľko známok s jeho podobizňou. V roku 2007, 250 rokov od jeho narodenia, vyhlásili 22. jún ako oficiálny Georgeov deň v meste Vancouver. Nie je to však iba metropola kanadského severozápadu, ktorá nesie jeho meno. Je to aj ostrov a ďalšie mesto v Spojených štátoch.
