Marx je u nás známy takmer výlučne z učebníc politickej ekonómie či z hanopisu o intelektuáloch z publicistickej manufaktúry Paula Johnsona. Nečudo, že panuje predstava nezrozumiteľného, nudného a žlčovitého ekonóma, ktorý hlásal triednu nenávisť a celý život pripravoval grandiózny plán zotročenia človeka.
Ak sa však namiesto marxizmu-leninizmu, ktorý si s Marxom pletú aj jeho súčasní kritici, bez predsudkov bližšie prizrieme samotnému Marxovi, zistíme, že nič z toho vlastne neplatí. Ako absolvent práva a filozofie s vážnym záujmom o romantickú poéziu sa k ekonómii dostal takmer náhodou. K dôslednému štúdiu „ekonomických otázok“ ho prinútila polemika v novinách, v ktorej pocítil, že sa k téme nedokáže kompetentne vyjadriť. A hoci táto problematika ho odvtedy sprevádzala po celý život, vždy k nej pristupoval z pozície kritika ekonómie ako istého typu vedenia, a nie ako ekonóm, ktorý kolegom vyčíta prešľapy.
Kritika ekonómie
Nakoniec, aj jeho najznámejšie dielo Kapitál má podtitul „Kritika politickej ekonómie“, a nie „Nová politická ekonómia“ či „Všeobecná ekonomická teória“. Autori marxistickej štátnej ideológie tento fakt zámerne prehliadali, vydávajúc Marxa za zakladateľa vedeckej politickej ekonómie, a väčšina jeho kritikov tento omyl prevzala.
Marxovo dielo svojím rozsahom pôsobí odstrašujúco. Najnovšie súhrnné vydanie, na ktorom v súčasnosti pracuje medzinárodný vedecký tím, bude pozostávať z vyše stodvadsiatich zväzkov, no iba malú časť tvoria suché traktáty, zrozumiteľné len hŕstke ezoterikov.
Marxove články, spisy i korešpondencia sú typické šťavnatým štýlom a prekypujú erudíciou, ktorá siahala od dejín umenia a literatúry až po prírodné vedy či matematiku. Samozrejme, táto šťavnatosť súvisí aj s Marxovým britkým postojom proti jeho súdobým kritikom, ku ktorým bol nie vždy spravodlivý, a často si v odpovediach pomáhal výsmešnými poznámkami. No to, že Marx nebol nenávistným cholerikom, dokazujú aj spomienky, ktoré nájdeme v memoároch mnohých jeho súčasníkov.
Nechcem triednu nenávisť
Proletárskej revolúcii, ktorú ohlasoval, zasvätil celý svoj život. Neustále však zdôrazňoval, že triedna nenávisť a „zosobňovanie“ viny sú slepou uličkou. Marxovým cieľom bola zmena spoločenských vzťahov, a nie vyhladenie „triednych nepriateľov“, ktorí sú podľa neho len nositeľmi týchto vzťahov, a tiež sa im musia podriadiť.
Je iróniou dejín, že na Slovensku, kde štyridsať rokov vládol režim, ktorý sa vyhlasoval za marxistický, zostáva Karol Marx neznámou postavou.
Kým dianie v západných akademických kruhoch svedčí o tom, že záujem o Marxa je stále živý, u nás sa o ňom mlčí. Azda by trochu pomohlo, ak by sme si častejšie pripomenuli, ako zareagoval na svojich samozvaných žiakov:
„Jedno je isté, nie som žiadny marxista.“
 |
Autor: Juraj Halas (Autor študuje filozofiu.)
