SME

Centralnyj sportivnyj klub armii

„Neviem, neviem, či existuje nejaký iný klub na svete, ktorý len na olympijských hrách získal počas svojej existencie viac ako tisíc medailí a viac ako polovicu z nich zlatých. To je unikátny úspech.“ Tento nedlhý výňatok z jubilejných rečí ruského prezi

denta Vladimira Putina na oslavách 85. narodenín CSKA (Centralnyj sportivnyj klub armii) má zásadný podtext. Šport totiž vždy bol, je a zrejme aj bude niečím, čo dvíha ruské sebavedomie.

V sovietskych časoch sa za úspechy športovcom rozdávali byty, farebné televízory a žigulíky, za prehry hrozili aj tvrdé tresty. Vynikajúci športovci mali neuveriteľné privilégiá.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predovšetkým mohli cestovať a konfrontovať sovietsku skutočnosť s pozlátkom Západu. Nejeden z nich vrátane členov slávneho klubu CSKA pozlátke neodolal.

SkryťVypnúť reklamu

Šport a ropa zostali aj po rozpade komunistického impéria niečím, čo Rusko robí Ruskom. Prezident Vladimir Putin postavil svoju popularitu a úspech práve na čiernom zlate a demonštratívnej láske k športu.

Keď minulý týždeň v obrovskom športovom komplexe klubu CSKA, ktorý sa príznačne nachádza na Leningradskom prospekte, oslavoval spolu s politickou a športovou elitou výročie klubu, mal lepšiu náladu ako kedykoľvek inokedy.

Laškoval s ministrom obrany Anatolijom Serďukovom, ktorý patrí medzi fanatických fanúšikov klubu, aj akosi v emóciách triezvejším prvým vicepremiérom Sergejom Ivanovom.

Tribúny okolo boli zaplnené na prasknutie, ľudia šaleli nadšením, slová prezidenta a vystúpenie populárnych skupín odmeňovali skandovaným potleskom. Putin len niekoľko dní pred svojím odchodom z Kremľa rekapituloval aj športové výsledky svojho vládnutia. Jedno je jasné: športové haly a ropovody zaznamenali počas jeho vlády najväčší rozkvet.

SkryťVypnúť reklamu

Klub lyžiarov

CSKA je v Rusku pojmom, ktorý má za sebou 11­tisíc majstrov Sovietskeho zväzu, či viac ako dva a pol tisíca prvenstiev na svetových či európskych súťažiach.

Za svoj vznik vďačí CSKA vlastne lyžiarom. V roku 1901 sa skupina milovníkov lyžiarskeho športu rozhodla, že je potrebné sa organizovať a založila niečo podobné športovému klubu s názvom Obščestvo ljubitelej lyžnogo sporta – OLLS. V roku 1911 však lyžiari prepadli futbalu.

To už vzniká skutočne niečo ako futbalový klub OLLS – prapredok súčasného CSKA.

Boľševický prevrat nazývaný októbrovou revolúciou zničil a vytrhal z koreňov veľa. Športové kluby však boľševici nechali na pokoji. Športovcom len postupne objasnili, že hrať a vyhrávať je potrebné v mene komunizmu, ale pravidlá futbalu na počudovanie nemenili. V roku 1923 však vedenie predsa len všetky športové organizácie rozpustilo a vytvorilo novú, centrálnu Radu pre fyzickú kultúru. Kedysi pomerne mierumilovný klub založený lyžiarmi sa stáva organizáciou podriadenou Hlavnej správe pre vojenskú prírpavu pracujúcich v oblasti fyzickej kultúry.

SkryťVypnúť reklamu

Od tejto chvíle – 29. apríla 1923 – je osud klubu tesne spätý s armádou, a tento deň je tiež považovaný za deň vzniku slávneho klubu.

Zjednotenie armády

Až v roku 1928 sa však názov priblížil súčasnému – CDRA (Centralnyj dom Krasnoj armii). Klub začal zbierať úspechy a stával sa slávnym.

Nakoniec sa v roku 1953 všetky armádne športové kluby zjednocujú a CSKA sa mení na gigantickú zásobáreň reprezentačných športovcov.

Tí vždy boli ťahúňmi všet­kých športových kolektívov, ktoré vystupovali za ZSSR na medzinárodnej scéne.

Patril medzi ne legendárny hokejový brankár Vladislav Treťjakov, ktorý rovnako legendárnej „zbornej“ pomohol k obrovskému množstvu svetových titulov. Mimochodom, o tom, že toto je pieseň minulého storočia, sa počas osláv radšej nikto nezmieňoval. Už 15 rokov nemôžu ruskí hokejisti vyhrať majstrovstvá sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Futbalisti CSKA však pred tromi rokmi prvýkrát v histórii ruského futbalu získali pohár UEFA.

„Ruský šport až dnes naberá na obrátkach,“ volal Putin radostne na oslavách narodenín CSKA a nezabudol dodať: „To nie je náhoda, že v roku 2014 sa olympijské hry uskutočnia v našej krajine. Tým sú priznané naše úspechy a naše zásluhy“.

Potom kamera nežne zaznamenala, ako s úsmevom pohybuje perami pri piesni „Narodil som sa v ZSSR“. Ťažko povedať, či mal na mysli klub, či seba samého.

Autor: Agentúra Epicentrum

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Komerčné články

  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  4. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  5. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  6. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  7. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  8. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  1. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  2. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  4. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  5. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  6. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  7. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  8. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 13 437
  2. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 966
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 7 550
  4. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 709
  5. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 630
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 130
  7. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 575
  8. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 3 275
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Prvým poslankyniam sa nepodarila presadiť ani jedna zmena zákona.


a 2 ďalší

Ukrajinské ikony národnej dôstojnosti: Taras Ševčenko, Lesia Ukrajinka a Ivan Franko.


Vira Berkovets a 1 ďalší

Tiso udelil výnimky len tým Židom, ktorí boli pre štát finančne zaujímaví.


a 2 ďalší 1

27. januára 1945 bol oslobodený koncentračný tábor v Osvienčime.


Katarína Mešková Hradská a 1 ďalší 6
SkryťZatvoriť reklamu