Max Planck sa narodil 23. 4. 1858.
Mužom, ktorý takmer zmenil dejiny vedy, bol mníchovský profesor Philipp von Jolly. Práve k nemu si šiel mladý Max Planck po radu, či sa venovať štúdiu hudby, pre ktorú mal vrodené nadanie, alebo nemenej obľúbenej fyzike. Jolly nerozhodného mladíka od vedy odrádzal s tým, že vo fyzike bolo už všetko podstatné objavené a zostáva doriešiť už len pár vecí.
Aj keď Planck ovládal hru na niekoľkých hudobných nástrojoch a mal za sebou aj skladateľské pokusy, rozhodol sa nakoniec, aj napriek odporúčaniam, pre vedu. A vyplatilo sa mu to.
O jeho úspechoch na vedeckej pôde svedčí aj Nobelova cena, ktorú Planck získal v roku 1918 za objav energetického kvanta.
Mladý Max odišiel študovať fyziku na univerzitu do Mníchova, kde získal v roku 1879 titul doktora filozofie a potom miesto súkromného docenta. Niekoľko rokov rovnako pôsobil na univerzite v rodnom Kiele na severe Nemecka.
Posadnutý absolútnym čiernym telesom
Planckova vedecká kariéra bola spojená najmä s Berlínskou univerzitou, na ktorej sa už ako študent zoznámil s elitou vtedajšej nemeckej fyziky, Gustávom Kirchhoffom a Hermannom von Helmholtzom.
Na začiatku svojej vedeckej dráhy sa Planc venoval predovšetkým termodynamike. Slávu mu však prinieslo až neskôr skúmanie tzv. absolútne čierneho telesa.
Tento termín zaviedol do fyziky už spomínaný Kirchhoff, ktorý tak označil ideálny objekt pohlcujúci všetky elektromagnetické žiarenia naň dopadajúce.
Niekoľko popredných vedcov sa neúspešne pokúšalo matematicky vyjadriť vzťah medzi intenzitou a frekvenciou žiarenia takého telesa pri rôznych teplotách. Ich odpovede boli však vždy platné len za určitých okolností a chýbala im očakávaná univerzálna platnosť.
Z problému sa tak stala vedecká výzva tých čias, ktorú sa Planck rozhodol prijať.
Planckova konštanta
Výsledkom jeho empirických skúmaní bol zákon žiarenia z roku 1900, ktorého formulácia znamenala nabúranie tradičnej fyzikálnej paradigmy.
Planck totiž poprel klasickú predstavu, podľa ktorej sa elektromagnetická energia šíri spojito, a namiesto nej prišiel s tvrdením, že sa tak deje v podobe malých dávok, tzv. kvant.
Ako ďalej Planck zistil, na určenie energie týchto kvánt je potrebná aj znalosť istej konštanty, ktorú vypočítal a ktorá dodnes nesie jeho meno.
Zo začiatku nevzbudila nová teória väčší záujem, aj keď skeptici museli uznať, že experimentálne namerané hodnoty zodpovedali tomu, čo Planckov zákon žiarenia tvrdil.
Lenže, keď v roku 1905 objasnil Albert Einstein s pomocou Planckovej teórie dovtedy nevysvetliteľný fotoelektrický jav, nebolo už ďalej možné udržiavať zdvorilé ticho.
Za svoj objav, ktorý položil základ kvantovej teórie, získal Planck niekoľko ocenení
V službách pruského kráľa
Bol okrem iného vymenovaný za stáleho tajomníka Pruskej akadémie vied, bol prezidentom Spoločnosti cisára Viliama a popredné európske univerzity mu udeľovali čestné doktoráty.
Najvyššie vedecké ocenenie, Nobelovu cenu za fyziku, Planck dostal v roku 1918.
Zatiaľ čo sa Planck tešil priazni osudu na poli vedy, jeho súkromný život bol plný tragédií. V roku 1909 mu zomrela manželka a ešte počas Planckovho života zomreli aj všetky štyri deti z jeho prvého manželstva.
Do jeho života sa kruto zapísala druhá svetová vojna, počas ktorej bol za účasť na nevydarenom atentáte na Hitlera popravený syn Erwin a Planckov berlínsky dom ľahol popolom pri bombardovaní. Slávny fyzik zomrel 4. októbra 1947 v nemeckom Göttingene.
Autor: Tomáš Dušek, čtk
