Rytieri nebies. Tak volali pilotov v prvej svetovej vojne. Spájali ich galantné spôsoby a legendy o chrabrosti. Riskovali totiž veľa, lietadlá boli nespoľahlivé a pomalé, navyše, nebezpečenstvo hrozilo aj od pozemných jednotiek. 21. apríla 1918 sa to stalo osudným aj najúspešnejšiemu leteckému esu prvej svetovej vojny Manfredovi von Richthofen, alias Červenému barónovi.
Bola to vtedy trochu romantika. Len pred pár rokmi sa zjavil lietajúci stroj s vlastným motorom a sadnúť si do takejto obludy vyžadovalo riadnu dávku šialenstva i hrdinstva.
Na druhej strane, predstavte si tú prestíž a úctu. Kým drobné mravce sa v zákopoch plahočia za postupom o metre a centimetre, vy si ponad to všetko letíte v ilúzii absolútnej slobody.
Navyše, byť pilotom znamenalo mať istý status. Preto sa väčšina pilotov prvej svetovej vojny rekrutovala z prestížnych kruhov a šľachty.
Rovnako aj Červený barón Manfrend von Richthofen, najslávnejšie a najúspešnejšie eso prvej svetovej vojny.
Červený šľachtic
Letectvo v tejto vojne spočiatku slúžilo na pozorovacie úlohy. Počas týchto letov však piloti často stretávali svojich protivníkov z opačného tábora.
Niektorí si preto do lietadiel začali brať pušky a pištole. Ďalším logickým krokom bol začiatok montovania guľometov na trup lietadiel.
Tie spočiatku neboli zosynchronizované s otáčaním vrtule, preto na ňu bývali namontované odrazové lišty, ktoré odrážali vlastné guľky, ktoré by samotnú vrtuľu lietadla mohli poškodiť.
Podobnú históriu mal za sebou von Richthofen. Dieťaťu z prestížnej rodiny pruskej šľachty rodičia vybrali vojenskú kariéru. Spočiatku pôsobil v kavalérii a tam ho zastihol aj začiatok 1. svetovej vojny. No už koncom mája 1915 ho na vlastnú žiadosť prevelili k nemeckému letectvu Luftstreitkräfte, kde najskôr pôsobil ako pozorovací pilot. Neskôr podstúpil tréning a stal sa samostatným pilotom.
V auguste 1916 stretáva Oswalda Boelckeho, ďalšie významné letecké eso, a vstupuje do novo vytvorenej bojovej letky Jasta 2.
Od januára 1917 bol veliteľom letky Jasta 11, ktorá sa v júni stáva jednou z letiek známeho Lietajúceho cirkusu. Tvoril ho výber tých najlepších pilotov nemeckej armády. Mnohých z nich trénoval sám Richthofen.
S Červeným barónom sa väčšinou spája charakteristický trojplošník.
Táto predstava je však príliš romantická. Je pravda, že na ňom síce dosiahol 20 zo svojich potvrdených 80 zostrelov, no lietal na mnohých iných lietadlách. Typickou červenou farbou ako prvé pomaľoval úplne iné lietadlo – Albatros D.III.
Právo pomaľovať si lietadlo získavali piloti vtedy, keď dosiahli štatút leteckého esa – za prvej svetovej vojny to bol pilot, ktorý zostrelil päť lietadiel. Nemci však tento termín nepoužívali, svojich najlepších pilotov označovali prívlastkom „Überkannone“ a pilot si ho vyslúžil za desať zostrelov.
Mýtus okolo taktika
Manfred von Richthofen bol vynikajúci stratég a taktik. Namiesto leteckej exhibície dával prednosť pripravenému útoku a strategickému plánovaniu. Navyše, nemecká propaganda okolo jeho osoby vytvorila mýtus, ktorý dodával chuť bojovať obyčajným vojakom.
Napriek tomu odmietol bezpečnú pozíciu mimo prvej línie a považoval za svoju povinnosť ísť príkladom. Vravieval, že obyčajný vojak si tiež nemôže vyberať, kedy chce bojovať. Červenému barónovi sa napokon nestal osudným letecký súboj. Pri poslednom lete 21. apríla 1918 sa dostal príliš nízko a začali naňho strieľať austrálski pešiaci. Traduje sa, že ho trafila jediná rana priamo do srdca.
Právo pomaľovať si lietadlo získavali piloti vtedy, keď dosiahli štatút leteckého esa a zostrelili päť lietadiel.
