„Zaznamenávame menší problém,“ veta, podobná tej z Apolla 13, ktorá sa po ťažkom vesmírnom dobrodružstve šťastne vrátila späť na Zem, zaznela aj hlboko v Atlantickom oceáne. No na rozdiel od svojich kolegov z NASA sa už ani jeden zo 129 ľudí na palube americkej ponorky USS Thresher viac neozval. Najväčšia mierová námorná katastrofa v Spojených štátoch sa stala 10. 4. 1963.
Americká ponorka USS Thresher (v preklade mláťačka) bola prvá z novej generácie amerických ponoriek. Skonštruovali ju v roku 1960, v časoch, keď studená vojna bola v najlepších rokoch a konflikt so Sovietskym zväzom reálnym scenárom.
Najmodernejšia ponorka
Ponorka s jadrovým reaktorom stála 45 miliónov dolárov a patrila vtedy medzi najefektívnejšie podmorské zbrane na svete. Máloktoré iné plavidlo sa dokázalo plaviť hlbšie a tichšie ako Thresher. Ponorka sa vedela potopiť až do hĺbky takmer 400 metrov, vďaka čomu americké námorníctvo mohlo získať výhodu oproti nepriateľovi. Dvadsať jeden torpédových komôr malo byť tiež hlavným postrachom sovietskych ponoriek.
Tri roky stál Thresher väčšinou v dokoch či na skúšobných plavbách. Deviateho apríla vyšla ponorka z prístavu v Portshmouth v New Hampshire, na pobreží Atlantického oceána na plavbu s cieľom uskutočniť sériu cvičení a testov. Na palube bolo 112 námorníkov a 17 civilných technikov. Pozrieť si, ako jedno z najmodernejších podmorských plavidiel na svete pracuje, chcelo viac ľudí, no pre nedostatok kajút sa nakoniec neplavili, čo ich napokon zachránilo.
USS Thresher sprevádzala záchranná ponorka USS Skylark. Nedokázala síce dosiahnuť hĺbku ako Thresher, no v prípade problémov mala byť na blízku.
Zvláštny zvuk
Desiateho apríla 1963 robil Thresher testy vo svojej maximálne možnej hĺbke asi 300 kilometrov od pobrežia Severnej Ameriky. Posádka Skylark ich sonarmi a rádiovým vysielaním z obďaleč pozorovala. O štvrť na desať ráno prišli správy z Thresheru naposledy. Pre menší problém sa chcel vynoriť.
Päť minút na to zaznamenala posádka záchrannej ponorky zvláštny zvuk, akoby „vzduch vnikal do vzduchovej nádrže.“
Thresher sa na volania neozýval a o pár minút Skylark oznámil, že prekročila svoje hĺbkové maximum. Ponorka so 129 mužmi na palube klesala ku dnu. Celá Amerika bola najväčšou mierovou námornou katastrofou v dejinách zhrozená a prezident Kennedy nariadil stiahnuť zástavy na pol žrde. Vyšetrovanie, ktoré zdesené námorníctvo uskutočnilo, sčasti odhalilo, čo sa vlastne v hĺbke 400 metrov pod hladinou Atlantického oceána udialo.
Ponorka skratovala
Vysvetlenie bolo prozaické: ponorke sa stalo to isté, čo notebooku, keď sa obleje čajom. Skratovala a prestala fungovať. Na strieborno–mosadznom spoji sa podľa oficiálnych záverov vytvorila práve v oblasti strojovne puklina. Nastal skrat v elektrickom systéme a jadrový motor sa automaticky vypol. Ponorka nebola schopná bez energie zastaviť klesanie ku dnu. Kapitán sa pravdepodobne snažil vypustiť vodu z komôr, aby sa ľahšie plavidlo mohlo dostať na hladinu. V hĺbke, v akej bol Thresher, však bola akákoľvek snaha odsúdená na neúspech. Trup ponorky sa pravdepodobne podľa National Geographic začal postupne lámať. Prúd vody spôsobil, že posádka sa utopila v priebehu niekoľkých minút. Obete na Thresheri však nezomreli úplne zbytočne. Opakovanie podobného nešťastia americké námorníctvo už nechcelo dopustiť.
Po nešťastí ponorky sa preto začali prehodnocovať technické a bezpečnostné parametre, ktoré musí každé podmorské plavidlo splniť, aby mohlo byť pustené pod vodu. Pozitívny odkaz 129 obetí na palube Thresheru je, že ponorky sú v súčasnosti najbezpečnejšie plavidlá amerického námorníctva.
