Francúzsky skladateľ Claude Debussy bol po celý život závislý od mecenášov umenia. Umožnili mu poznať chuť zabezpečeného života i biedny svet prekliatych umelcov.
Hudobný talent malého Debussyho náhodne objavila Chopinova žiačka Mauté de Freurville, ktorá 11-ročného chlapca za dva roky pripravila na parížske konzervatórium. Napriek tomu, že dovtedy nechodil do školy, bez ťažkostí prešiel hustým sitom. V škole i v živote ho vždy priťahovalo všetko, čo vybočovalo z „normy“, priemernosti, čo malo príchuť exotiky, často i škandálu.
Z výšin až na dno
Séria pobytov medzi „vplyvnými“ sa začala na zámku Chenonceaux v Touraine nad Loirou, kde u škótskej majiteľky Peleuzovej-Wilsonovej hral na klavíri. V lete 1880 sa stal korepetítorom a učiteľom hudby detí bohatej ruskej šľachtičnej Nadeždy Filaretovny von Meck, slávnej mecenášky Čajkovského. Strávil tu trojo prázdnin. Jej dom napokon opustil ponížený a citovo ranený. Neuvážene totiž požiadal Meckovej dcéru Soňu o ruku a madam ho okamžite prepustila.
Po návrate do Paríža ho zaujala bohatá a pôvabná amatérska speváčka Blanche Adélaide Vasnierová. Opustenému dospievajúcemu študentovi chcela poskytnúť priateľstvo a pochopenie, ktoré nenašiel medzi spolužiakmi ani vo vlastnej rodine.
Ich búrlivý vzťah prerušil Debussyho odchod do Ríma. Kantátou Márnotratný syn vyhral súťaž o Rímsku cenu, ktorá znamenala štyri roky plateného štúdia. Odlúčenie od Blanche znášal ťažko. Stratil chuť do jedenia, zle spával až nakoniec ochorel. Keď na vlastnú žiadosť predčasne ukončil rímsky pobyt a vrátil sa do Paríža, Blanche už nenašiel.
Hladný a bez práce obchádzal záložne, pritom jeho mozog prekypoval nápadmi pri komponovaní kantáty Vyvolená. Nemala však úspech, podobne ako ďalšia skladba Jar. V odborných časopisoch ho verejne odsúdili, hanlivo nazvali impresionistom a prekliatym skladateľom. Napriek tomu neustúpil od svojich umeleckých zásad.
Bohéma a avantúry
Prostredie, v ktorom sa následne formovala jeho osobnosť, tvorila parížska bohéma: básnici, spisovatelia a maliari. Privyrábal prepisovaním skladbieb iných autorov. V Café Weber sa zoznámil s kráskou Gabriele Dupontovou. Aj keď ho často opúšťala a on opúšťal ju, prežili spolu búrlivé roky.
Debussy mal často tvorivú krízu, raz však na malom pikniku pozoroval Gabrielu ako spala v tráve, a pripomenula mu spiacu nymfu.
Vtedy sa objavila hudba k Faunovmu popoludniu. Pri komponovaní opery Pelleas často unikal z domu, hral v parížskych salónoch, kde sa zoznámil s talentovanou hudobníčkou Teréziou.
Nakoniec úspech
Keď Gabriela odhalila jeho flirt (v novinách si prečítala oznam o Claudovom a Teréziinom zasnúbení), pokúsila sa o samovraždu. Debussy napokon z tohto vzťahu vkĺzol do manželstva s jednoduchou, no pôvabnou krajčírkou.
Tá mu pomáhala prežiť škandály i rozporuplné kritiky po premiére opery Pelleas a Meliisanda. Kým diváci pochopili jeho hudbu, predstavenia sprevádzali protestné demonštrácie a operu mali zakázané navštevovať aj študenti konzervatória. Napokon Debussy okúsil aj chuť slávy. Stal sa najmódnejším skladateľom. Už nebol závislý od dobročinnosti svojich mecenášov. Pelleas bol štartom k jeho sebestačnosti.
Koncom roku 1903 sa Debussy zoznámil s Emmou Bardocovou, kultivovanou Židovkou s deťmi z prvého manželstva a vášnivo sa do nej zaľúbil. Rok po osudnom stretnutí spolu ušli.
Emma bola dedičkou strýkových miliónov. Keď sa im narodila dcéra Chou-Chou, Debussy prežíval najšťastnejšie dni svojho života. Ich šťastie neskalila ani správa, že strýčko Emmu vydedil, keď sa po rozvode vydala iba za hudobníka Debussyho. Od toho času až do smrti bol Debussy neuveriteľne autorsky plodný.
Život s Emmou a so zbožňovanou dcérkou ho konečne naplnil a uspokojil. Pre Chou-Chou napísal mnoho skladieb. Posledné dva roky života ničila skladateľa rakovina, ktorej napokon podľahol. Dvanásťročná dcéra vtedy napísala: „Teraz už bude noc. Ocko je mŕtvy.“
