Európa sa zmietala v revolúciách, ktorých pušným prachom boli zväčša politické problémy. Bavorský kráľ Ľudovít I. však musel odstúpiť pre milostný škandál.
Keď sa v roku 1786 narodil, nič nenasvedčovalo tomu, že sa raz stane kráľom. Hoci jeho otec Maximilián patril k starému šľachtickému rodu Wittelsbachovcov, bol bol iba obyčajným dôstojníkom francúzskej armády. No 26. decembra 1805 bol v Primaciálnom paláci podpísaný tzv. bratislavský mier a v rámci neho bolo Bavorsko povýšené na kráľovstvo.
Svadba Ľudovíta s jeho ženou Teréziou zo Saska-Hildburghausenu, ktorá sa konala 17. októbra 1810, vstúpila do dejín predovšetkým ako mohutná oslava. Kráľ vtedy na zábavu pozval celé mesto.
Na počesť tejto udalosti sa každý rok koná slávny, dnes už pivný festival Oktoberest, ktorý trvá šestnásť dní a má povesť najväčšieho alkoholického flámu na svete. S manželkou prežil štyridsaťštyri rokov.
Podporovateľ umenia
Po smrti svojho otca v roku 1825 sa Ľudovít stal bavorským kráľom. Od začiatku sa prejavoval ako veľký mecenáš umenia, v dôsledku čoho sa Mníchov stal jedným z kultúrnych centier Európy. Za pomoci architekta Lea von Klenz nechal mesto prestavať a dal mu výrazne klasicistický štýl.
Pritom po oboch zostali stavby ako Glypotéka alebo Pinakotéka. Jeho snahou bolo, aby odrážali nemeckého ducha. Preto, hoci Ľudovít za svoj trón vďačil Napoleonovi, prispel k vybudovaniu Haly oslobodenia v Kelheime, ktorá je venovaná boju nemeckého národa s francúzskym panovníkom.
Možno aj v dôsledku príklonu ku krásnemu umeniu sa spočiatku Ľudovít prejavoval ako liberálny vládca. Zlom nastal v roku 1830 pod vplyvom parížskych revolučných výbuchov. Zaviedol tvrdú cenzúru a veľmi intenzívne podporoval katolícku cirkev.
Jeho protivníci zvykli tvrdiť, že keby mohol, obnoví aj inkvizíciu.V roku 1832 tvrdo potlačil demokratické demonštrácie a osobne sa postaral o potrestanie jeho vodcov.
Kráľ sukničkár
Hoci bol vo verejnom živote tvrdo konzervatívny, v osobnom živote to bolo úplne naopak. Ľudovít bol všeobecne známy sukničkár, so svojou milenkou Mariannou Florenziovou splodil dve nemanželské deti.
V roku 1846 sa zoznámil s tanečnicou s umeleckým menom Lola Montez, ktorá bola nemanželskou dcérou škótskeho dôstojníka a kreolky. Po matke zdedila temprament, vďaka čomu sa vydávala za Španielku.
Aj keď oficiálne absolvovala po Európe umelecké turné, v skutočnosti táto kurtizána putovala z jednej panovníckej postele do druhej.
Preslávili ju aj súboje, ktoré kvôli nej videli početní milenci. Údajne učarovala aj ruskému cárovi. V čase stretnutia s Ľudovítom mala dvadsaťšesť rokov, kým on šesťdesiat.
Táto veľmi nebezpečná kombinácia sa skončila podľa očakávania. Lola si z kráľa spravila hračku na uspokojovanie svojich túžob a on sa nechal poslušne týrať. Nestačili jej šperky a šaty, túžila aj po tituloch a nakoniec sa snažila pliesť aj do politiky.
Milenka alebo krajina
Ľud proti jej vplyvu začal protestovať natoľko, že Ľudovít dal zavrieť univerzitu. To sa mu stalo osudným. Odvrátili sa od neho šľachta i cirkev. V revolučnom roku 1848 musel napokon dvadsiateho marca odstúpiť v prospech svojho syna Maximiliána II.
Dôvodom bolo, že sa odmietol stať poslušným sluhom podpisujúcim dekréty, o ktorých rozhodnú iní.
Ako sa dalo čakať, veľká láska medzi ním a Lolou Montez sa skončila abdikačným aktom. Starnúci kráľ odišiel do francúzskeho dôchodku, ktorý si užíval ešte dvadsať rokov.
Svoju nevernú milenku prežil o sedem rokov i napriek ich veľkému vekovému rozdielu.
![]() |