l sa 17. marca 1968.
Spolužiaci Tomášovi závideli slávu, úspech a talent. Božskej Holouš, ako ho prezývali, žil od detstva vo svete dospelých, prázdniny trávil nakrúcaním filmu bez kamarátov a voľnosti.
Preto nechcel zostať hercom, ale veterinárom. Tvrdil, že ľudia veľmi rýchlo zabúdajú, keď im niekto pomôže, ale zvieratá nie.
Nenápadné gesto
Tomáš Holý sa narodil 17. marca 1968 v Prahe. Jeho otec bol právnikom a strýko rekvizitárom v barrandovskom štúdiu. Tomáš nepatril k deťom, ktoré sa snažili za každú cenu zaujať. Naopak, bol utiahnutý pozorovateľ všetkého, čo sa okolo neho dialo.
Keď v roku 1976 režisér Oldřich Lipský hľadal do pripravovaného filmu Marečku, podejte mi pero! prváka na jednu z vedľajších úloh, Tomášov strýko prisľúbil, že privedie synovca. Tomáš sa po svojom debute ocitol na kastingu do filmu Jak vytrhnout velrybě stoličku. Teraz išlo o hlavnú rolu a režisérka a scenáristka filmu Marie Poledňáková presne vedela, aký typ chlapca hľadá.
„Vyberala som zo 140 detí. Ale Tomáša som najskôr prehliadala. Nezaujal ma. Bol najmenší, mal dlhé vlasy, nevýrazný a stále pozoroval ostatných,“ spomína v rozhovore pre MF Dnes Poledňáková. Ale Tomáš nakoniec zaujal jediným gestom. „Zabudol si čiapku a keď sa po ňu vrátil, urobil nenápadné gesto na pozdrav. Bolo rozhodnuté, našla som Vaška,“ dodáva Poledňáková. Na Štedrý deň 1977 sa vysielala televízna premiéra filmu Jak vytrhnout velrybě stoličku a Holý sa stal miláčikom všetkých Čechov a Slovákov.
Templeová a Holý
Česká komédia sa vysielala až v 36 krajinách sveta. Holého herecký talent ocenili aj na filmovom festivale v Monte Carle, kde ho kritici označovali za najúspešnejšiu detskú hviezdu od čias Shirley Templeovej.
Poledňáková ho obsadila aj do ďalšej hlavnej roly – Jak dostat tatínka do polepšovny. Jeho vzorom sa stal František Němec, ktorý si vo filme zahral jeho otca. Tomáš s Františkom trávili veľa času a dokonale si rozumeli. Ak produkčná počas prevozu nakrúcania naložila Tomáša do iného auta ako Františka, Tomáš sa rozplakal a nebola s ním reč.
Detský idol vyhral aj niekoľko hereckých ocenení. Pri preberaní Zlatého krokodýla v roku 1978 vyhlásil, že sa nechce venovať herectvu, ale chce byť veterinárom alebo sexuológom.
Nikto vtedy netušil, že Tomáš to myslí naozaj vážne. Tlak bulvárnych médií nebol v tom čase taký silný, ako je dnes, no Tomáša zamestnávalo množstvo listov od jeho fanúšikov. Po ulici neprešiel bez toho, aby nedal aspoň jeden autogram. Jeho mama sa dokonca musela naučiť písať detským písmom, aby mohla pomáhať synovi s odpisovaním na listy od fanúšikov.
Zmysel pre spravodlivosť
Každý, kto sa s Tomášom stretol, nemohol prehliadnuť jeho zmysel pre spravodlivosť. „Vašek bol mimoriadne bystrý, vnímavý a inteligentný. Vždy vedel rozoznať dobro od zla,“ povedal o ňom herec František Němec.
Tomáš skoro pochopil, že svet reflektorov nie je tá cesta, ktorou chcel kráčať aj v budúcnosti. V roku 1982 si zahral v seriáli Připoutejme se, letíme nad Atlantídou, a tým ukončil svoju hereckú kariéru. Vtedy sa pred novinármi vyjadril: „Keď sme nakrúcali filmy, bavilo ma to. Ale teraz už nechcem hrať, nemrzí ma to. Čo ak by sa zo mňa stal zlý herec a to musí byť na zbláznenie...“
V tom čase Holý študoval na gymnáziu a keď mal osemnásť rokov, prijali ho na právnickú fakultu. Zmysel pre spravodlivosť vyhrala nad detským snom, stať sa veterinárom. Študentský život sa mu páčil a rovnako si užíval aj súkromie, ktoré ako dieťa nemal. „Keď sme si z Tomáša chceli vystreliť, tak sme v krčme zakričali: „Je tu Tomáš Holý!“ On v tom momente zostal ticho a bolo na ňom vidieť, že by sa najradšej prepadol pod stôl,“ spomína jeho spolužiak César v rozhovore pre MF Dnes.
Holého zamestnávalo aj množstvo záľub – tenis, rybárstvo, zbieranie známok či modelov áut. Spolužiaci a kamaráti si ho pamätajú ako chlapca, ktorý sa rád nad vecami zamýšľal, zaujímala ho filozofia a aj samotná podstata žitia.
Ťažko dnes odhadovať, či by sa Tomáš k herectvu vrátil, či by sa venoval právu, alebo by zistil, že ho baví úplne niečo iné. Detský herec a študent práva zomrel skôr, ako zistil, čo je v jeho živote najdôležitejšie.
8. marca 1990 nezvládol riadenie a v severočeskej obci Kytlice čelne narazil do stromu. V tom čase mal vraj blízky vzťah s Hankou Zaňákovou, speváčkou, ktorú dnes v Česku i u nás poznajú skôr ako Luciu Bílú. Keďže bolo pár mesiacov po revolúcii, médiá sa v tom čase venovali najmä politike. Smrť dvadsaťdvaročnej detskej hviezdy tak niektoré ani nezaregistrovali.
