aložil ju britský obchodník Cecil John Rhodes.
Obdobie, kedy všetko nerastné bohatstvo čierneho kontinentu ešte chvíľu patrilo iba bielym a pôvodní obyvatelia boli prevažne otrokmi, zrodilo niekoľkých boháčov s rozprávkovými kráľovstvami.
Jeden z nich – Cecil John Rhodes – po sebe nechal pomenovať obrovský kus zeme na juhu Afriky. Vtedy vznikla Rhodézia, dnes známa ako Zambia a Zimbabwe.
Nové kráľovstvo diamantov
Rhodes podporovaný britskou korunou získal koncom osemdesiatych rokov 19. storočia koncesie na ťažbu nerastných surovín vo viacerých provinciách južnej Afriky.
Keď náčelníci zistili, k čomu sa v skutočnosti zaviazali, bolo už neskoro. Viaceré menšie kmene sa Britom postavili, separátne však proti armádam vyzbrojeným puškami nemali šancu.
Rhodesovi ľudia vtedy objavili desiatky nálezísk bohatých na zlato a diamanty. To bol impulz na vznik továrne na sny, ktorá sa do myslí boháčov zapísala sloganom Diamanty sú večné. Spoločnosť De Beers, dodnes so sídlom v juhoafrickom Johanessburgu, má pobočky na hlavných bulvároch všetkých veľkomiest sveta a obchoduje s väčšinou diamantov sveta.
„Chcem mať pre seba hviezdy. Počas noci sú také jasné a vzdialené. Zarmucuje ma, že ich nikdy nedosiahneme,“ povedal Rhodes podľa jednej z biografií.
Jeho megalomanské túžby mali ničivé dôsledky. Okradol Afriku o jej nerastné bohatstvo a spustil tak kolotoč, ktorý bol v dvadsiatom storočí zdrojom jej ďalšieho utrpenia. Lesklé kamene vyzbrojili tisíce rebelov a samozvaných vládcov kontinentu.
Krvavé kamene
Až v roku 1999 Rhodesova spoločnosť De Beers definitívne zastavila obchodovanie s diamantmi z vojnových zón. Dovtedy sa aj v rukách jej serióznych obchodníkov objavovali drahé kamene napríklad z Libérie či Konga, ktoré zaplatili zbrane a občianske vojny. Dnes De Beers deklaruje čistotu všetkých svojich diamantov.
Do boja proti financovaniu vojen cez nekontrolované drahokamy sa v roku 1998 zapojila aj OSN. Vodcovia rebelov napriek sankciám dokážu vymyslieť stále nové taktiky ako zakázané diamanty prepašovať na trhy. Svetová diamantová rada odhaduje, že z roka na rok sú menej úspešní. Podiel krvavých diamantov za posledné dve desaťročia klesol z dvadsiatich na jedno percento. Nie však vďaka De Beers ale pre tlak veľmocí.
Smrť v bani
Kritici takmer monopolnému producentovi diamantov vyčítajú slabosti jeho zakladateľa, obviňovaného aj z rasizmu. Spoločnosť napríklad podľa iniciatívy Boycott De Beers ignoruje prirodzené práva pôvodných obyvateľov z okolia nálezísk. Napríklad v oblasti púšte Kalahari ich vytláča z vlastných území.
Nadradený prístup k čiernym zamestnancom vraj pretrváva dodnes a zamestnanci v baniach pracujú v neľudských podmienkach. Odborníci upozorňujú najmä na nebezpečný prach, ktorý vzniká pri suchej ťažbe a pri vdychovaní ničí pľúca. Správa britskej charitatívnej organizácie War on Want z augusta 2007 obvinila materskú spoločnosť De Beers zo zneužívania obyvateľov rozvojových krajín.
Koloniálne časy 19. storočia predurčili dnešnú zjazvenú tvár Afriky. Diamantový prach v baniach na juhu kontinentu však dodnes jazví pľúca baníkov spoločnosti De Beers.
