SME

De Beers

Najsilnejšia diamantová spoločnosť sveta De Beers ešte donedávna zarábala aj na drahokamoch, ktoré financovali afrických ozbrojencov. Pracovné podmienky jej zamestnancov sú dodnes úbohé. Firma napriek kritike prenikla do želaní bohatých vyspelého sveta. Z

Práca pri ťažbe diamantov v nelegálnych náleziskách Afriky je často na hranici znesiteľnosti. Najväčší svetový producent drahých kameňov De Beers sa od zneužívania ľudí a od krvavých diamantov z konfliktných krajín dištancuje.Práca pri ťažbe diamantov v nelegálnych náleziskách Afriky je často na hranici znesiteľnosti. Najväčší svetový producent drahých kameňov De Beers sa od zneužívania ľudí a od krvavých diamantov z konfliktných krajín dištancuje. (Zdroj: SITA/AP)

aložil ju britský obchodník Cecil John Rhodes.

Obdobie, kedy všetko nerastné bohatstvo čierneho kontinentu ešte chvíľu patrilo iba bielym a pôvodní obyvatelia boli prevažne otrokmi, zrodilo niekoľkých boháčov s rozprávkovými kráľovstvami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeden z nich – Cecil John Rhodes – po sebe nechal pomenovať obrovský kus zeme na juhu Afriky. Vtedy vznikla Rhodézia, dnes známa ako Zambia a Zimbabwe.

Nové kráľovstvo diamantov

Rhodes podporovaný britskou korunou získal koncom osemdesiatych rokov 19. storočia koncesie na ťažbu nerast­ných surovín vo viacerých provinciách južnej Afriky.

SkryťVypnúť reklamu

Keď náčelníci zistili, k čomu sa v skutočnosti zaviazali, bolo už neskoro. Viaceré menšie kmene sa Britom postavili, separátne však proti armádam vyzbrojeným puškami nemali šancu.

Rhodesovi ľudia vtedy obja­vili desiatky nálezísk bohatých na zlato a diamanty. To bol impulz na vznik továrne na sny, ktorá sa do myslí boháčov zapísala sloganom Diamanty sú večné. Spoločnosť De Beers, dodnes so sídlom v juhoafrickom Johanessburgu, má pobočky na hlavných bulvároch všetkých veľkomiest sveta a obchoduje s väčšinou diamantov sveta.

„Chcem mať pre seba hviezdy. Počas noci sú také jasné a vzdialené. Zarmucuje ma, že ich nikdy nedosiahneme,“ povedal Rhodes podľa jednej z biografií.

Jeho megalomanské túžby mali ničivé dôsledky. Okradol Afriku o jej nerastné bohatstvo a spustil tak kolotoč, ktorý bol v dvadsiatom storočí zdrojom jej ďalšieho utrpenia. Lesklé kamene vyzbrojili tisíce rebelov a samozvaných vládcov kontinentu.

SkryťVypnúť reklamu

Krvavé kamene

Až v roku 1999 Rhodesova spoločnosť De Beers definitívne zastavila obchodovanie s diamantmi z vojnových zón. Dovtedy sa aj v rukách jej serióznych obchodníkov objavovali drahé kamene napríklad z Libérie či Konga, ktoré zaplatili zbrane a občianske vojny. Dnes De Beers deklaruje čistotu všetkých svojich diamantov.

Do boja proti financovaniu vojen cez nekontrolované drahokamy sa v roku 1998 zapojila aj OSN. Vodcovia rebelov napriek sankciám dokážu vymyslieť stále nové taktiky ako zakázané diamanty prepašovať na trhy. Svetová diamantová rada odhaduje, že z roka na rok sú menej úspešní. Podiel krvavých diamantov za posledné dve desaťročia klesol z dvadsiatich na jedno percento. Nie však vďaka De Beers ale pre tlak veľmocí.

SkryťVypnúť reklamu

Smrť v bani

Kritici takmer monopolnému producentovi diamantov vyčítajú slabosti jeho zaklada­teľa, obviňovaného aj z rasizmu. Spoločnosť napríklad podľa iniciatívy Boycott De Beers igno­ruje prirodzené práva pôvodných obyvateľov z okolia nálezísk. Napríklad v oblasti púšte Kalahari ich vytláča z vlastných území.

Nadradený prístup k čiernym zamestnancom vraj pretrváva dodnes a zamestnanci v ba­niach pracujú v neľudských podmienkach. Odborníci upozorňujú najmä na nebezpečný prach, ktorý vzniká pri suchej ťažbe a pri vdychovaní ničí pľúca. Správa britskej charitatívnej organizácie War on Want z augusta 2007 obvinila materskú spoločnosť De Beers zo zneužívania obyvateľov rozvojových krajín.

Koloniálne časy 19. storočia predurčili dnešnú zjazvenú tvár Afriky. Diamantový prach v baniach na juhu kontinentu však dodnes jazví pľúca baníkov spoločnosti De Beers.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Komerčné články

  1. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  2. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  3. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  4. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  5. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  6. Domáce poistenie v dobe nárastu extrémov počasia a škôd
  7. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje
  8. Urobte krok k štúdiu, ktoré premení vašu vášeň na profesiu.
  1. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  2. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  3. Invázne rastliny ako superpotraviny
  4. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  5. Keď tankovaním získate viac než len plnú nádrž
  6. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  7. OTS: Stanovisko LESY SR k tvrdeniam politickej strany Demokrati
  8. Tento recept na svieže letné občerstvenie si nenechajte ujsť
  1. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete 7 110
  2. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom 3 232
  3. Toto je Balkán? Roky prehliadané Albánsko prekvapuje 3 127
  4. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne 2 708
  5. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie 2 694
  6. Čistenie detských zubov ako boj? Rodičia opisujú, čo im pomohlo 2 670
  7. Ako sa vyhnúť cukrovke 2. typu: Prvý krok urobte ešte dnes 1 769
  8. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár 1 721
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

K novému humanizmu viedla trpká cesta.


a 1 ďalší 15

Myšlienka sa zrodila na konci 30. rokov.


a 1 ďalší 2

Zabudnutý kraj odkrýva svoje špičkové kultúrne dedičstvo


2

Ako sa Indovia naučili piť čaj.


Eliška Beniaková a 1 ďalší 4
SkryťZatvoriť reklamu