ebo ako o hercovi čechovovskej nostalgie. Na prelome tisícročí získal titul herec storočia.
Svetové uznanie mu priniesla rozporná postava Tóna Brtka z filmu Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze, ktorý v roku 1965 získal Oscara.
Československý Oscar
Jeho dcéra, herečka Zuzana Kronerová, sa o tejto postave vyjadrila: „Otcovi sa podarilo dosiahnuť univerzálne ľudské posolstvo. Z jeho výrazu tváre vidno, ako sa v slede udalostí mení, ako rastie do veľkosti antického hrdinu.“ Kronerová dodala, že po uvedení filmu jej otec dostal veľa nádherných listov, ale dosť bolo aj takých, kde mu nadávali do „bielych Židov“ - vraj sa má ísť hanbiť.
Že so Židmi hlboko súcití, ukázal aj o tri roky neskôr, keď dostal príležitosť stvárniť židovského mliekara Tojvjeho v muzikáli Fidlikant na streche.
Jozef Kroner však nežil iba týmito úspechmi. Jeho hereckú cestu tvorili aj menšie, prostejšie úlohy. Práve on ich robil významnými, lebo sa im dokázal odovzdať so vzácnou pokorou a dať im dôležitý ľudský rozmer.
Pomoc doktora Galéna
Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove pri Čadci na Kysuciach ako jedno z dvanástich detí v rodine otca železničiara. K herectvu sa nedostal cez školu. Ako absolvent odbornej školy kreslenia hrával sprvu v ochotníckych súboroch v Staškove či v Trenčíne spolu s bratom Ľudovítom pod vedením svojho otca, ochotníckeho režiséra, neskôr hrali popri svojej profesii v Divadle pracujúcich v Považskej Bystrici.
Prvú profesionálnu skúsenosť získal v martinskom divadle, kde pôsobil osem rokov, až kým v roku 1956, v Kristových rokoch, nedostal ponuku z Činohry SND v Bratislave.
Verejnosť ho sprvu vnímala ako vidieckeho začiatočníka, čomu zodpovedali aj epizódne úlohy, ktoré dostával. Až režisér Jozef Budský prišiel s ponukou zahrať si doktora Galéna v Čapkovej Bielej nemoci.
Nehrával veľkých tragických hrdinov, kráľov, vojvodov ani očarujúcich milencov, najlepšie sa cítil v komediálnych či v tragikomických postavách. Na to ho vlastne predurčoval aj jeho fyzický vzhľad.
Legendárnou sa stala jeho divadelná aj televízna postava prostého, úprimného Kuba z rovnomennej hry Jozefa Hollého, ku charakteru ktorej sa potom celý život hlásil.
Divadelný dôchodok
Počas takmer tridsaťročného pôsobenia na prvej scéne si zahral vyše sto postáv. Pristal mu Stodolov Jožko Púčik, Barnabáš zo Zvonovho Tanca nad plačom, Vang z Brechtovho Dobrého človeka zo Sečuánu a mnoho ďalších. Domovská scéna však nevedela, kam ho s jeho prístupom zaradiť. Hoci dostal pár výnimočných hereckých príležitostí, do divadelného dôchodku odchádza dva roky po tom, čo márne čakal na úlohu. Napriek prísľubom sa preňho nenašla žiadna.
O to viac ho zamestnával rozhlas, televízia a film. V penzii stvárnil vyše tridsať filmových úloh, pričom dovtedy ich mal už vyše stovky. Medzi nimi niekoľko maďarských filmov, o ktorých tvrdil, že v nich veľmi rád hral.
Na svojom konte má postavy vo filmoch či v seriáloch ako Pacho, hybský zbojník, Tisícročná včela, Sváko Ragan, Drevená dedina, Pole neorané, Štvorylka, Jánošík, Muž, ktorý luže, Slovácko sa nesúdi, Rysavá jalovica, Kosenie Jastrabej lúky, Soľ nad zlato, či Vášnivý bozk.
So srdečným pozdravom
Je autorom niekoľkých kníh, napríklad rybárskych humoresiek Herec na udici a Herec nielen na udici, pre deti napísal rozprávku O rybke Beličke.
Nezabudnuteľne nahovoril večerníčkových valachov Kubka a Maťka, noblesného, chápajúceho učiteľa v zázračnej škole hudby stvárnil v detskom televíznom seriáli My sme malí muzikanti. Malým divákom zvykol za príspevky posielať pohľadnicu so svojou karikatúrou a podpisom. Jednej takej sa podarilo doraziť aj na moju adresu. So srdečným pozdravom Ujo Doremifák.
 Jozef Kroner s herečkou Carol Bakerovou pri odovzdávaní ceny v Cannes v roku 1965. FOTO – ČTK |
