elili, na Bermudách vypukli nepokoje.
Bol príjemný sobotný večer, 10. marca 1973. V rezidencii guvernéra v bermudskom Hamiltone sa všetci pripravovali na výročný policajný bál. Budovu zastupiteľa kráľovnej na ostrovoch, ktoré závideli Bahamám ich nezávislosť od britskej koruny, strážil len jeden vojak. Akoby už Briti zabudli na vraždu miestneho policajného šéfa Georgea Ducketta, ktorého zabili len šesť mesiacov predtým.
Obeť nenávisti voči Britom
Guvernér Richard Sharples sa rozhodol pred bálom ešte vyvenčiť svojho psa Horsa, nemeckú dogu, obľúbené plemeno v britskej armáde. Spoločnosť mu robil len 26-ročný kapitán Hugh Sayers. Obaja sa už z vychádzky nevrátili. Člen Čiernych bariet, miestnej černošskej rebelantskej skupiny, mieril presne. Keď strážca rezidencie začul výstrely, bežal obom mužom na pomoc. Prišiel však neskoro. Napriek blokádam ciest útočník polícii unikol.
Briti, ktorých vražda šokovala, čakali na meno vraha dva roky. Do pátrania po ňom sa zapojil aj Scotland Yard. Ten nakoniec dolapil kriminálnika Erskina „Bucka“ Burrowsa, ktorý sa priznal nielen k vražde Sharplesa, ale aj policajného šéfa Ducketta. Pred súdom povedal, že jeho čin mal poukázať na zlo, ktoré koloniálny systém pre ostrov predstavuje.
„Mojím motívom bolo ukázať, že títo kolonialisti sú obyčajní ľudia, ktorí jedia, spia a zomierajú ako ktokoľvek iný, a že by sme pred nimi nemali stáť v strachu,“ napísal Burrows vo svojom priznaní.
Koniec sľubnej kariéry
Richard Sharples mal všetko, čo britský muž potrebuje, aby urobil dobrú kariéru v politike. Ako dvadsaťročný ukončil Kráľovskú vojenskú akadémiu v Sandhurste, ktorú absolvovali napríklad aj princovia William a Harry. Slúžil ako major v britskej armáde a bol členom známej Waleskej gardy. Oženil sa v tridsiatke a jeho manželka Pamela ho od začiatku podporovala v snahe vstúpiť do politiky.
A napokon, holdoval jachtám a námorníctvu, čo ho zblížilo s Edwardom Heathom, neskorším britským premiérom. Preto keď v roku 1954 kandidoval do parlamentu za konzervatívcov v Suttone, nikto o jeho víťazstve nepochyboval.
Po voľbách v roku 1970 vystriedal Harolda Wilsona v kresle premiéra konzervatívec Edward Heath. Keď zostavoval vládu, miesto na ministerstve vnútra ponúkol práve Sharplesovi. O dva roky neskôr z tohto postu odstúpil. Stal sa guvernérom najstaršieho zámorského územia Spojeného kráľovstva. Netušil, že jeho mandát bude jedným z najkratších v histórii.
Sharplesa pochovali pri Kostole sv. Petra v St. George. Vdova Sharplesová sa stala doživotnou členkou britskej Snemovne lordov s titulom barónka.
Vraha Burrowsa obesili napriek mnohým žiadostiam o milosť 2. decembra 1977. Jeho smrť vyvolala na ostrove násilnosti, ktoré musela potlačiť britská armáda. Tri dni nepokojov viedli k oficiálnym rozhovorom o ukončení rasovej diskriminácie na ostrovoch, kde 60 percent zo 66-tisícovej populácie je černošského pôvodu. Bermudy však ostali pod britskou správou. Referendum o nezávislosti v roku 1995 nebolo úspešné.
V roku 1972 sa stal bermudským guvernérom. Netušil, že jeho mandát bude patriť k najkratším v histórii.
