Kuriči si pred pol siedmou ráno všimli pod oknami Černínskeho paláca, kde sídlilo ministerstvo zahraničia, ležiace ľudské telo v pyžame. Veľmi rýchlo zistili, o koho ide. O jedného z najpopulárnejších českých politikov a syna prvého československého prezidenta. JAN MASARYK zomrel za neobjasnených okolností 10. marca 1948.
V Československu už tri týždne vládli komunisti. Nevyzeralo to dobre, ale ani zďaleka tak beznádejne. Ešte neboli všetci ľudia vyhodení z práce, ešte sa nezačali najväčšie čistky. To ráno, 10. marca 1948, však neveštilo nič dobré.
Smutná tvár Jana Masaryka
„Napätie po februárovom puči bolo príliš veľké,“ spomína si spisovateľ a izraelský diplomat Viktor Fischl v knihe Hovory s Janem Masarykem. S kamarátom sa stretol dva dni pred jeho smrťou. „Celé týždne bol Jan iný, ako som ho poznal, toho dňa bola jeho tvár ešte smutnejšia. Zdala sa mi aj ustrašenejšia ako predtým. Prvýkrát som si uvedomil, že je sám. Veľmi sám,“ napísal Fischl.
Jan Masaryk sa mal 10. marca predstaviť parlamentu ako minister vlády Klementa Gottwalda. V jeho kabinete ostal kvôli prezidentovi Edvardovi Benešovi. Svojmu otcovi sľúbil, že ho nenechá samého v problémoch.
„Svet nikdy nezažije, aby syn TGM bol československému parlamentu predstavený ako člen komunistickej vlády,“ zároveň však údajne povedal Masaryk priateľovi Arnoštovi Heidrichovi po prevrate. A ani nezažil.
Na miesto, kde sa v ten deň našlo telo Jana Masaryka, mimoriadne schopného diplomata, leva salónov, dorazil veľmi rýchlo elitný tím policajtov z Oblastní kriminální úřadovny v Prahe. „Obhliadli miesto činu, zaistili stopy, odobrali otlačky prstov,“ napísal v MF DNES historik Pavel Kosatík. Ani nie po hodine ich z terénu odvolal komunistický minister vnútra Václav Nosek a nahradil agentmi ŠtB. Aj to podľa Kosatíka naznačilo nedbalé vyšetrovanie Masarykovej smrti, ktorej pravú príčinu sa pravdepodobne nikdy nedozvieme.
Išlo o samovraždu, ako už v deň jeho smrti vyhlásil Nosek bez toho, aby mal v ruke závery vyšetrovania? Či úkladnú vraždu agentov z Moskvy, ktorá sa bála Masaryka, miláčika národa? Bol jediný, kto sa postavil Kremľu proti jeho požiadavkám odmietnuť Marshallov plán. Masaryk bol odvážny diplomat, ktorý si spravidla nedával servítku pred ústa.
Príliš skoré uzávery
Minister Nosek ešte nevedel, ako dopadla pitva (lekár, ktorý skúmal telo, pár mesiacov na to spáchal samovraždu) a už tvrdil, že Masaryk v záchvate depresie skočil z okna. Taká bola oficiálna verzia prvého vyšetrovania.
Vraj sa nevedel zmieriť s kritikou za pôsobenie v komunistickej vláde. „Ako blesk sa po celej krajine roznieslo, že Jan Masaryk bol v skutočnosti zavraždený. Sám som tomu dlho neveril,“ napísal Fischl. „Dokázal som si predstaviť ten skok do tmy ako zúfalý protest,“ myslel si Fischl. Keď začali vychádzať najavo podrobnosti z prípadu, zmenil názor.
Ani obnovené vyšetrovanie v roku 1968 po uvoľnení pomerov do príchodu sovietskych vojsk netrvalo dlho. Aj to sa skončilo pri samovražde či náhode. Zmena prišla s pádom železnej opony.
Zabili ho Rusi? Moskva mlčí
Rozruch spôsobil ruský publicista Leonid Paršin. V roku 1993 zavolal do Slobodnej Európy v Mníchove s tým, že Masarykov vrah sa priznal jeho matke Jelizavete. Tá pôsobila v Československu ako ruská agentka NKVD (predchodkyňa KGB).
A práve jej sa údajne z vraždy Masaryka priznal sovietsky agent Michail Iljič Belkin. „To ja som ho vyhodil z okna. Prišli sme k nemu ešte s agentom Bondarenkom. Nesúhlasil s požiadavkami sovietskeho vedenia, tak sme sa ho rozhodli zabiť,“ povedal. Svedectvo z druhej ruky a jedna z verzií Masarykovej smrti sa už nedala overiť. Belkin zomrel v roku 1980.
Naposledy sa o vyriešenie záhady pokúsil Úřad dokumentace a vyšetřovaní zločinů komunizmu (ÚDV). V roku 2003 došiel k záveru, že Masaryk bol zavraždený a páchateľ ostal neznámy. Aj to však len v dohadoch. Priveľa faktov od jeho pádu zozadu, ktorý je nezvyčajný pre samovrahov, či neporiadok v byte spochybňovalo komunistickú verziu. Známy český psychológ Cyril Höschl pre ÚDV vypracoval psychologickú štúdiu. Veľmi ťažko si podľa neho predstaviť, že by sa „Masaryk, celým národom milovaný a uctievaný, prezliekol pred samovraždou do pyžama a že by si pre skok zvolil komplikovanejšiu cestu“, citovala Höschla MF Dnes.
Ako to naozaj bolo, by mohli prezradiť archívy KGB. Ruská strana ich nechce otvoriť. Ak by aj išlo o vraždu, ťažko uveriť, že by zverejnila dokumenty, v ktorých by sa priznala k atentátu na ministra spriateleného štátu.
;)
