Keď získala nezávislosť od britského impéria, stal sa jej prvým prezidentom: Rádžendra Prasád.
Keď si v októbri 1934 volil Indický národný kongres na svojom sneme v Bombaji nového lídra, Rádžendra Prasád bolo najčastejšie skloňované meno.
Indovia ho dobre poznali. Pamätali sa, ako v roku 1914 počas záplav v Biháre a Bengálsku pomáhal roznášať jedlo a ošatenie obetiam tejto pohromy.
Jeho tvár poznali z mnohých mítingov a zhromaždení, na ktorých vysvetľoval, prečo je treba bojkotovať britské školy a úrady. Bol to ten, ktorý im vravel, aby hrdo nosili svoj tradičný odev khádí. A videli ho stáť vedľa Gándhího v roku 1930, keď mesiac putovali za soľou k pobrežiu na protest proti britskému soľnému monopolu.
Kým sa však indický právnik Rádžendra Prasád dostal až sem, prešiel dlhú cestu, ktorú najviac ovplyvnilo stretnutie s charizmatickým Mahátmom Gándhím.
Brilantný študent a právnik
Rádžendra sa narodil 3. decembra 1884 v Zeradei, v indickom štáte Bihár, neďaleko hlavného mesta Patna. Vyrastal v multietnickej oblasti, v jeho knihách často spomínal na detstvo, keď hrával obľúbenú hru Kabaddi so svojimi moslimskými a hinduistickými kamarátmi.
Najmladší syn učiteľa perzštiny bol vynikajúcim študentom. Od piatich rokov sa učil po perzsky, neskôr nasledoval svojho brata Mahendru na akadémiu do Patny. Už ako 12ročného ho jeho rodičia oženili s Radžvanši Devi.
Prijímacie skúšky na univerzitu v Kalkate urobil najlepšie zo všetkých uchádzačov. V roku 1902 sa zapísal na Presidency College. O trinásť rokov neskôr ukončil štúdiá zlatou medailou z práva.
Do zápasu o nezávislosť sa nechal vtiahnuť krátko po začatí svojej advokátskej praxe. Na jednom výjazde v Champarane sa stretol s Gándhím, ktorý ho požiadal, aby sa stal dobrovoľníkom. Na Rádžendru urobil odhodlaný a presvedčivý Gándhí dojem.
Gándhího vplyv
Úspešný právnik pod vplyvom svojho nového mentora rýchlo zmenil názory na kastový systém. Zredukoval počet svojich sluhov na jedného a snažil sa zjednodušiť svoj život. Zametanie podlahy už nepovažoval za niečo, čo prináleží len sluhom.
Jeho kampane zamerané na zozbieranie peňazí pre indický odboj mali veľký úspech. Po zemetrasení v Pandžábe v roku 1935 založil komisie, ktoré mali zmierňovať dôsledky tejto katastrofy. Ako nový líder Národného kongresu si však čoraz viac uvedomoval rozkol vnútri hnutia.
Keď sa v roku 1939 opäť stal predsedom strany, snažil sa zaceliť trhliny po nekompatibilných ideológiách Gándhího a pragmatika Chandra Boseho.
Avšak ako pokračoval boj za nezávislosť, rástlo aj napätie medzi náboženskými skupinami. Hinduisti, sikhovia a moslimovia sa čoraz častejšie stretávali v krvavých zrážkach.
V júli 1946 Rádžendra predsedal Konštitučnému zhromaždeniu, ktoré malo pripraviť indickú ústavu. O štyri rokov neskôr bola prijatá.
Razil cestu diplomacii
Desh Ratna alebo Klenot krajiny, ako ho Indovia volali, nedokázal zabrániť násiliu po rozdelení územia na Indickú úniu a Pakistan. Ako prvý indický prezident, ktorým bol od januára 1950 do mája 1962, navštívil mnoho krajín, aby uviedol novovzniknutý štát do diplomacie. Poukazoval najmä na potrebu mieru v nukleárnych časoch.
Kritici mu vyčítali, že dlho odmietal dovoliť premiérovi alebo strane prevziať niektoré jeho ústavné práva. Neskôr mnohé delegoval na predsedu vlády. Po odchode na dôchodok dostal najvyššie štátne ocenenie Bharat Ratna.
Rádžendra Prasád je autorom mnohých kníh vrátane svojej autobiografie Atmakatha. Zomrel 28. februára 1963 v Patne, len pol roka po svojej manželke Rádžvanší. Dalajláma vo svojej knihe Sloboda v exile o Prasádovi napísal, že jeho pokora ho vždy hlboko zasiahla.
