A tí, čo prežili, nikdy nezabudnú na „mäsiara z Lyonu“, ktorí ich bude navždy v noci mátať. Trvalo až 38 rokov, než nacistického zločinca Klausa Barbieho postavili pred súd. Do rúk francúzskej spravodlivosti ho vydala Bolívia 4. februára 1983, pred 25 rokmi.
Nemanželský syn dvoch učiteľov z malebného mestečka Bad Godesberg neďaleko Bonnu vraj prepadol zúfalstvu po smrti svojho otca v roku 1933.
Klaus Barbie mal vtedy dvadsať rokov. Otec podľa jeho slov zomrel na dôsledky zranenia, ktoré si priniesol z prvej svetovej vojny zo západného frontu, bojov s Francúzmi. Na to možno Barbie myslel, keď v okupovanom Francúzsku o niekoľko rokov neskôr nemilosrdne prenasledoval všetkých odporcov Adolfa Hitlera.
Na začiatok – člen organizácie Hitlerjugend
Po otcovej smrti si Klaus Barbie urobil maturitu, ale po škole sa mu nepodarilo nájsť prácu. V tom čase už bol členom mládežníckej nacistickej organizácie Hitlerjugend a dobrovoľne sa prihlásil do pracovného tábora. Tam sa z neho za pol roka služby stal fanatický prívrženec nacizmu.
Keď sa v roku 1935 stretol s Heinrichom Himmlerom, šéfom SS, nezaváhal a vstúpil do elitných jednotiek Adolfa Hitlera. Už ako 22-ročný sa stal spolupracovníkom bezpečnostnej služby v Berlíne a prenasledoval židov a homosexuálov v meste. Krátko potom sa stal členom Hitlerovej strany NSDAP a rýchlo postupoval po vojenskom rebríčku.
Surovec, ktorý mal oči monštra
Osvedčil sa pri prenasledovaní nepriateľov ríše na okupovaných územiach. Najprv v holandskom Haagu a Amsterdame, neskôr vo francúzskom Gexe.
V novembri 1942 sa stal šéfom gestapa v južnej neobsadenej časti Francúzska, kde formálne vládla Pétainova vláda so sídlom vo Vichy. Za dva roky v tejto funkcii získal prezývku „mäsiar z Lyonu“. Jeho obete i tí šťastnejší, ktorí prežili, vedeli prečo.
Ako Simone Lagrange. Mala 13 rokov, keď ju spolu s rodičmi odvlieklo gestapo. Udal ich sused, že sú to židia. V sídle gestapa vtedy sedel muž a hladkal mačku. Simone povedal, že je pekná. „Stále hladkal mačku. Bola som dieťa, mala som 13 rokov. Nevedela som si predstaviť, že niekto, kto miluje zvieratá, môže byť zlý. Mučil ma osem dní,“ spomína Simone. Každý deň ju vytiahli z cely, hodiny ju bili, trhali jej vlasy a udierali ju do otvorených rán.
Pri Lise Leserve, ktorú mučili deväť dní, bol Barbie vynaliezavejší. Topil ju, mlátil pelendrekom a potom ju nahú hodil do ľadovej vody. V posledný deň výsluchu jej prikázal, aby si ľahla na zem a bil ju, kým jej nezlomil chrbát.
„Mal oči monštra. Bol to surovec. Môj bože, to bol surovec. To si ani neviete predstaviť,“ opísal ho Ennat Leger.
Jean Moulin mučenie neprežil. Ani ho nemal prežiť. Bol vodcom francúzskeho odboja na príkaz generála de Gaulla. Jeho smrť mala byť výstrahou, a tak ho pri výsluchoch nešetrili. Pod nechty mu dávali horúce ihly, ruky mu lámali medzi dverami. Polámali mu asi všetky kosti a dobili ho tak, že nemohol hovoriť.
Nebolo možné spoznať mu tvár. Potom ho ukázali spoluväzňom. „Bol v bezvedomí, oči akoby mu vrazili do hlavy, na spánku mal odporné modré rany. Z opuchnutých pier vychádzalo len chrčanie,“ opísal ten okamih Christian Pineau. Špeciálne za Moulina dostal Barbie od Hitlera Železný kríž prvej triedy.
Posledný konvoj z Lyonu do koncentračného tábora vypravil Barbie 11. augusta 1944. Bolo v ňom 600 osôb.
Klaus Altmann sa stal uznávaným obchodníkom
Po vojne ho v neprítomnosti v troch súdnych procesoch odsúdili na trest smrti. Za mučenie, popravy, deportácie a plienenie. Nič z toho neodstrašilo západných spojencov, aby si ho najali do svojich služieb. Najprv pracoval pre Britov, neskôr ho americká tajná služba využila pre jeho znalosti o komunistoch vo Francúzsku, v Rumunsku a sovietskej zóne. Pomohla mu utiecť s manželkou a deťmi do Bolívie.
Meno si zmenil na Klausa Altmanna a stal sa uznávaným obchodníkom s bolívijským občianstvom. Stal sa dokonca poradcom vojenského režimu v Bolívii. V roku 1971 objavili Barbieho lovci nacistov, ale stále to nestačilo. Ešte v roku 1974 v rozhovore pre denník La Paz povedal, že je hrdý na svoju činnosť počas vojny, ktorá prispela k tomu, že sa Francúzsko nestalo socialistickou krajinou. Až demokraticky zvolená vláda v Bolívii na čele s Hernanom Silesom Zuazom Barbieho zatkla a v roku 1983 ho vydala Francúzsku.
V roku 1987 odsúdili Barbieho na doživotie. Za zločiny proti ľudskosti, deportácie 843 osôb, prevažne židov a francúzskych účastníkov odboja a 44 detí, ktoré skončili v koncentračnom tábore Auschwitz Birkenau.
Odsedel si štyri roky. V septembri 1991 zomrel na rakovinu. Mäsiar z Lyonu zomrel vo väzení. Tiež v Lyone.
